22 "Vyženú ťa spomedzi ľudí a budeš bývať s poľnou zverou; byliny ti dajú za pokrm ako dobytku; rosa nebies ťa bude kropiť a sedem časov prebehne nad tebou, kým nepoznáš, že nad kráľovstvom ľudí vládne Najvyšší a On ho dáva, komu chce."
23 To, že znel príkaz ponechať strom s koreňmi stromu, znamená: tvoje kráľovstvo bude pevne stáť, akonáhle poznáš, že nebesá majú moc.
24 Preto, kráľu, prijmi moju radu: Zameň svoje hriechy za spravodlivosť a svoje neprávosti za milosrdenstvo voči biednym. Azda sa predĺži tvoje blaho.
25 To všetko postihlo kráľa Nebúkadnecara.
26 Po dvanástich mesiacoch, keď sa prechádzal po babylonskom kráľovskom paláci,
27 kráľ povedal: Nie je to ten veľký Babylon, ktorý som ja vystaval ako kráľovské sídlo mocou svojej sily a ku cti svojej slávy?
28 Slovo bolo ešte v kráľových ústach, a už zahrmelo slovo z neba: Tebe sa hovorí, kráľ Nebúkadnecar: Kráľovstvo ti je odňaté.