17 Nato Daniel kráľovi odpovedal: Svoje dary si nechaj a odmeny daj iným. Avšak písmo kráľovi prečítam a oznámim mu jeho význam.
18 Kráľu, najvyšší Boh dal tvojmu otcovi Nebúkadnecarovi kráľovstvo, veľkosť, slávu a velebu.
19 Pre veľkosť, ktorú mu dal, sa všetci ľudia, národy a národnosti chveli bázňou pred ním. Koho chcel, zabil, a koho chcel, ponížil.
20 Keď sa mu srdca povýšilo a zatvrdlo, takže sa spurne správal, bol zosadený zo svojho kráľovského trónu a bola mu odňatá jeho sláva.
21 "Bol vyhnaný spomedzi ľudí; jeho srdce sa podobalo zvieraciemu, býval s divými oslami, dávali mu jesť byliny ako dobytku a nebeská rosa kropila jeho telo, kým si neuvedomil, že najvyšší Boh vládne nad jeho kráľovstvom ľudí a ustanovuje nad ním, koho chce."
22 A ty, jeho syn Bélšaccar, si si nepokoril srdce, hoci si všetko toto videl,
23 "ale pozdvihol si sa proti Pánovi nebies; nádoby Jeho domu museli priniesť pred teba a ty, tvoji veľmoži, tvoje manželky a vedľajšie ženy pili ste z nich víno a oslavoval si zlatých, strieborných, bronzových, železných, drevených a kamenných bohov, ktorí nevidia, nepočujú a nechápu; ale Boha, v ruke ktorého je tvoje dýchanie a ktorému patria všetky tvoje cesty, si nevelebil."