15 "Keď kráľ počul ich reč, veľmi sa nad tým zarmútil, a zaumienil si zachrániť Daniela; až do západu slnka sa usiloval vyslobodiť ho."
16 Vtedy tí mužovia prišli urýchlene ku kráľovi a povedali: Kráľu, vedz, že Médovia a Peržania majú zákon, že nijaký zákaz ani nariadenie, ktoré vydal kráľ, nemožno zmeniť.
17 Nato kráľ vydal rozkaz, predviedli Daniela a hodili ho do jamy s levmi. Kráľ povedal Danielovi: Nech ťa zachráni tvoj Boh, ktorého vytrvalo uctievaš.
18 Potom priniesli jeden kameň, položili ho na otvor jamy, kráľ ho zapečatil svojím pečatným prsteňom a pečatnými prsteňmi svojich veľmožov, aby sa nič nezmenilo v Danielovom položení.
19 Kráľ odišiel do svojho paláca, noc strávil v pôste, pokrmy mu nedoniesli a spánok unikol.
20 Na úsvite vstal a ponáhľal sa k jame s levmi.
21 Keď sa priblížil, zavolal bolestným hlasom: Daniel, služobník živého Boha, či ťa tvoj Boh, ktorému vytrvalo slúžiš, vládal zachrániť pred levmi?