17 Teraz však, Bože náš, počuj modlitbu svojho služobníka a jeho úpenlivé volanie. Kvôli sebe samému, Pane, rozjasni svoju tvár nad svojou spustošenou svätyňou.
18 Bože môj, nakloň ucho a počuj, otvor oči a pozri sa na naše spustošenie a na svoje mesto, ktoré nesie Tvoje meno. Lebo nezakladáme svoje prosby na svojich zásluhách pred Tebou, ale na Tvojom hojnom milosrdenstve.
19 Pane, počuj, Pane, odpusť, Pane, pozoruj a konaj! Kvôli sebe samému nemeškaj, Bože môj. Lebo Tvoje mesto i Tvoj ľud nesú Tvoje meno.
20 Ešte som hovoril a modlil sa, vyznával som svoj hriech a hriech svojho izraelského ľudu a predkladal som Hospodinovi, svojmu Bohu, prosbu za svätý vrch svojho Boha,
21 ešte som hovoril svoju modlitbu, keď muž Gabriel, ktorého som videl na začiatku vo videní, priletel ku mne a dotkol sa ma v čase večernej pokrmovej obete.
22 Pristúpil, a keď hovoril so mnou, povedal: Daniel, teraz som vyšiel, aby som ti dal plné poznanie.
23 Keď si sa začal modliť, zaznelo Božie slovo, a ja som prišiel, aby som ti ho oznámil, lebo si obľúbený a vzácny. Daj si pozor na slovo a pochop videnie: