1 "Nebesá, naslúchajte; ja prehovorím, zem, počúvaj slová mojich úst."
2 Nech spŕchne ako dážďmoje naučenie,nech moja reč padá ako rosa,ako tichý dážď na zeleň,ako lejaky na pažiť.
3 "Lebo ja hlásam meno Hospodinovo;vzdajte česť nášmu Bohu!"
4 On Skalou, dokonalé je dielo Jeho,lebo všetky Jeho cesty sú správne.Je Bohom verným,a nie vierolomným,On spravodlivý je a priamy.
5 Spreneverili sa Mu,pre svoju poškvrnenosťnie sú Jeho synmi,rod zvrátený a znetvorený.
6 Takto sa odplácate Hospodinovi,ľud bláznivý a nemúdry?!Nie je On tvojím Otcom,ktorý ťa stvoril?Ktorý ťa učinil a upevnil?
7 Rozpomeň sa na dávne časy,uvažuj o rokoch starých pokolení,spytuj sa svojho otca, a oznámi ti,svojich starcov, a povedia ti!
8 Keď Najvyšší prideľovaldedičstvo národom,keď rozdeľoval synov ľudských,určoval hranice národompodľa počtu Izraelcov.
9 Lebo Hospodinovým podielomje Jeho národ,Jákob je Jeho údelným vlastníctvom.
10 Našiel ho v pustej krajine,kde nevzhľadná divočina vyje,ujal sa ho, staral sa oň,chránil si ho sťa zrenicu oka.
11 "Ako orol bdie nad svojím hniezdoma krúži nad svojimi orlíčatmi,tak rozostiera si krídla a berie ho,nesie ho na svojej peruti;"
12 Hospodin sám ho vodil,nebolo pri ňom cudzieho boha.
13 Doviedol ho na výšiny zemea živil ho plodinami poľa,dával mu sať med zo skalya olej z kremenného brala,
14 kravské maslo a ovčie mliekospolu s tukom jahniat,bášánskych baranov a kozlova najlepším pšeničným zrnom:a pil si šumiacu krv hrozna.
15 No stučnel Ješurún a spyšnel.Stučnel si, vypásol a vykŕmil si sa!Zavrhol Boha, ktorý ho učinil,a opovrhol Skalou svojho spasenia.
16 Hnali Ho k žiarlivosticudzími bohmi,ohavnosťami Ho dráždili.
17 Obetovali démonom,ktorí nie sú Bohom,božstvám, ktoré nepoznali,novým božstvám,ktoré nedávno prišli,ktorých sa vaši otcovia nebáli.
18 Zanedbal si Skalu, ktorá ťa zrodila,zabudol si na Boha, ktorý ťa splodil.
19 Videl to Hospodin a vo svojom hnevezavrhol svojich synov a dcéry
20 a riekol: Skryjem si tvár pred nimi,uvidím, ako sa to s nimi skončí,lebo sú zvráteným pokoleníma nevernými deťmi.
21 Hnali ma k žiarlivosti tým,ktorý nie je Boh,dráždili ma svojiminičomnými modlami.Ja ich poženiem k žiarlivosti tým,čo nie je ľud,bláznivým národom ich rozhnevám.
22 Lebo oheň vzplanul pre môj hnev,horí až do hlbín podsvetia,zožiera zem i jej úrodua plameňom zapaľuje základy vrchov.
23 Nahromadím na nich pohromy,vystrieľam svoje šípy na nich,
24 "na hladom zoslabnutýcha zožieraných nákazoua jedovatým morom;i zuby šeliem pošlem na nichi s jedom v prachu sa plaziacich hadov."
25 Vonku meč bude oberať o detia v príbytkoch bude hrôza,ničiaca mládenca i pannu,dojča i šedivú hlavu.
26 Riekol by som: Rozptýlim icha vyhladím ich pamiatku z ľudstva,
27 "keby som sa nebál bezočivosti nepriateľov,že to protivníci zle pochopiaa povedia: Naša ruka zvíťazila;nespôsobil to všetko Hospodin."
28 Lebo sú bezradným národoma niet v nich chápavosti.
29 Keby boli múdri, pochopili by to,porozumeli by,ako sa to s nimi skončí.
30 Ako by moholjeden prenasledovať tisíc ľudía dvaja na útek zahnaťdesaťtisíc ľudí?Iba ak by ich predala ich Skalaa Hospodin ich vydal napospas!
31 Lebo ich skala nie je ako naša Skala,to môžu posúdiť aj naši nepriatelia.
32 Lebo ich vinič pochádzaz viniča Sodomya z viníc Gomory,ich hrozná sú jedovaté hrozná,strapce majú trpké.
33 Ich víno je dračou otravoua krutým vreteničím jedom.
34 Či nie je to skryté u mňa,zapečatené v mojich pokladniciach?
35 Mne patrí pomsta i odplatapre dobu, keď sa im zakolíše noha,lebo deň ich záhuby je blízkoa rýchlo sa blíži to, čo má prísť.
36 Lebo Hospodin zaistí právasvojmu ľudua zľutuje sa nad svojimi služobníkmi.Keď uvidí, že stratila sa silaa chráneným i nechránenýmje koniec,
37 vtedy riekne: Kde sú ich bohovia,skala, na ktorú sa spoliehali,
38 ktorí jedávali tuk ich obetía pili víno z ich úliatob?Nech vstanú a pomôžu vám,nech sú vám záštitou!
39 "Pozrite teraz, že ja, len ja som,a nieto Boha okrem mňa;ja usmrcujem, ja obživujem,ja raním a ja uzdravím,a nikto z mojej ruky nevyslobodí."
40 Lebo ja k nebu zdvíham svoju rukua hovorím: Ja žijem naveky!
41 Keď nabrúsim svoj blýskavý meča moja ruka chopí sa súdu,pomstou odplatímsvojim protivníkoma odplatím tým, čo ma nenávidia.
42 Opojím krvou svojej strelya môj meč naje sa mäsas krvou zabitých a zajatých,z hlavy nepriateľských vodcov.
43 Národy, velebte Jeho ľud,lebo On pomstí krv svojich sluhov,pomstou odplatí svojim protivníkoma zem svojho ľudu zbaví hriechu!
44 Mojžiš prišiel spolu s Józuom, synom Núnovým, a verejne predniesol všetky slová tejto piesne ľudu.
45 Keď Mojžiš dohovoril všetky tieto slová celému Izraelu,
46 povedal im: Pripusťte si k srdcu všetky slová, ktorými dnes svedčím proti vám, a o ktorých vy prikážete svojim synom, aby plnili všetky slová tohto zákona.
47 Lebo nie je to prázdne slovo, ktoré sa vás netýka, ale je to váš život, a pre toto slovo budete dlho žiť v krajine, do ktorej idete cez Jordán, aby ste ju vlastnili.
48 V ten istý deň Hospodin riekol Mojžišovi:
49 Vystúp na vrch Nebó v pohorí Abárím v Moábsku naproti Jerichu a pozri si Kanaán, ktorý dávam Izraelcom do vlastníctva.
50 Na vrchu, na ktorý vystúpiš, zomrieš a budeš pripojený k svojmu ľudu, ako zomrel tvoj brat Áron na vrchu Hór a pripojený bol k svojmu ľudu,
51 pretože ste mi boli neverní uprostred Izraelcov pri vodách Meríby pri Kádeši na púšti Cin, pretože ste ma neuctili ako Svätého uprostred Izraelcov.
52 Krajinu pred sebou uvidíš, ale do krajiny, ktorú dávam Izraelcom, nevstúpiš.