1 Menašše mal dvanásť rokov, keď sa stal kráľom, a kraľoval v Jeruzaleme päťdesiatpäť rokov. Jeho matka sa volala Chefcí-báh.
2 Konal, čo sa Hospodinovi nepáči, podľa ohavností národov, ktoré Hospodin zahnal spred Izraelcov.
3 Znovu vybudoval výšiny, ktoré dal zničiť jeho otec Chizkija, postavil Baalovi oltáre, dal zhotoviť ašéru, ako to urobil aj izraelský kráľ Acháb, klaňal sa všetkému nebeskému voju a slúžil mu.
4 Postavil oltáre v dome Hospodinovom, o ktorom riekol Hospodin: Do Jeruzalema položím svoje meno.
5 Postavil aj oltáre všetkému nebeskému voju na oboch nádvoriach domu Hospodinovho.
6 Svojho syna previedol cez oheň, zaoberal sa čarami a veštením, držal si vyvolávačov duchov zomrelých, vedomcov, hromadil činy, ktoré sa nepáčia Hospodinovi, aby Ho popudzoval.
7 Aj tesanú modlu Ašéry, ktorú dal zhotoviť, umiestnil v chráme, o ktorom povedal Hospodin Dávidovi a jeho synovi Šalamúnovi: Do tohto domu, do Jeruzalema, ktorý som si vyvolil spomedzi všetkých izraelských kmeňov, naveky položím svoje meno.
8 A nepohnem nohou Izraela z pôdy, ktorú som dal ich otcom, ak len budú zachovávať a plniť všetko, čo som im prikázal, celý zákon, ktorý im vydal môj služobník Mojžiš.
9 Oni však neposlúchli. Zviedol ich Menašše, takže robili horšie ako národy, ktoré Hospodin vykynožil spred Izraelcov.
10 Vtedy Hospodin hovoril prostredníctvom svojich služobníkov prorokov:
11 Pretože judský kráľ Menašše pácha tieto ohavnosti, horšie než všetko, čo pred ním páchali Amorejci, a že aj Júdu zviedol na hriech svojimi modlami,
12 preto takto vraví Hospodin, Boh Izraela: Ajhľa, privediem na Jeruzalem a na Júdu pohromu, že bude cvendžať v ušiach každému, kto počuje o nej.
13 "Natiahnem na Jeruzalem meraciu šnúru Samárie a závažie domu Achábovho; i vytriem Jeruzalem, ako sa vytiera misa: vytrie sa a obráti hore dnom."
14 Zavrhnem zvyšok svojho dedičstva a vydám ho do rúk jeho nepriateľov, tak že bude lupom a korisťou všetkým svojim nepriateľom,
15 pretože konali, čo sa mi nepáči, a popudzovali ma odo dňa, v ktorý ich otcovia vyšli z Egypta, až dodnes.
16 Menašše vylial aj mnoho nevinnej krvi, takže tým vrchovato naplnil Jeruzalem, okrem svojho hriechu, ku ktorému zviedol Júdu, lebo robil, čo sa nepáči Hospodinovi.
17 Ostatné činy Menaššeho, všetko, čo vykonal, aj hriechy, ktoré popáchal, sú zapísané v Knihe letopisov judských kráľov.
18 Keď Menašše usnul so svojimi otcami, pochovali ho v záhrade jeho domu, v Uzzovej záhrade. Po ňom sa stal kráľom jeho syn Ámón.
19 Ámón mal dvadsaťdva rokov, keď sa stal kráľom, a kraľoval v Jeruzaleme dva roky. Jeho matka sa volala Mešullemet, dcéra Chárúcova z Jotby.
20 Robil, čo sa nepáči Hospodinovi, ako jeho otec Menašše.
21 Chodil po všetkých cestách, po ktorých chodil jeho otec, a slúžil modlám, ktorým slúžil jeho otec, a klaňal sa im.
22 Opustil Hospodina, Boha svojich otcov, a nechodil po ceste Hospodinovej.
23 Ámónovi služobníci zosnovali sprisahanie a zabili kráľa v jeho paláci.
24 Ale ľud krajiny pobil všetkých, ktorí sa sprisahali proti kráľovi Ámónovi. Miesto neho ustanovil ľud krajiny za kráľa jeho syna Joziáša.
25 Ostatné činy Ámónove, ktoré vykonal, sú zapísané v Knihe letopisov judských kráľov.
26 Pochovali ho do jeho hrobky v Uzzovej záhrade. Po ňom sa stal kráľom jeho syn Joziáš.