17 A žena počala a porodila syna o rok v tom istom čase, ako to predpovedal Elízeus.
18 Keď chlapec vyrástol, vybral sa jedného dňa k otcovi k žencom.
19 Tu sa začal žalovať svojmu otcovi: Hlava moja, hlava moja! Ten rozkázal svojmu sluhovi: Odnes ho matke.
20 Keď ho vzal a priviedol k matke, sedel jej až do poludnia na kolenách, potom zomrel.
21 Vtedy vyšla hore, položila ho na lôžko Božieho muža, zavrela a odišla.
22 Zavolala si muža a povedala: Pošli mi, prosím, jedného zo sluhov a nejakú oslicu. Pobežím za Božím mužom a potom sa vrátim.
23 Ale on sa opýtal: Prečo ideš za ním? Dnes nie je ani novmesiac ani sviatočný deň odpočinku. Odvetila: Buď na pokoji!