17 Vtedy Naamán povedal: Keď nie, nech sa, prosím, dostane tvojmu služobníkovi toľko zeme, čo odvezie záprah mulíc, lebo tvoj služobník už nebude obetovať spaľované obete a zábitky iným bohom, len Hospodinovi.
18 Nech však Hospodin odpustí svojmu služobníkovi, že keď prichádza môj pán do chrámu Rimmóna klaňať sa tam, opiera sa o moju ruku, takže sa aj ja musím klaňať v chráme Rimmónovom. Keď sa teda budem klaňať v chráme Rimmónovom, nech to Hospodin odpustí svojmu služobníkovi.
19 Povedal mu: Choď v pokoji! Keď odišiel od neho na kus cesty,
20 povedal si Géchází, sluha Božieho muža Elízea: Hľa, môj pán ušetril tohto sýrskeho Naamána a neprijal z jeho rúk nič, čo priniesol. Akože žije Hospodin, pobežím za ním a vezmem si niečo od neho.
21 A Géchází uháňal za Naamánom. Keď Naamán spozoroval, že niekto za ním beží, zoskočil mu v ústrety z voza a opýtal sa: Či je všetko v poriadku?
22 Géchází odvetil: V poriadku. Môj pán ma posiela s odkazom: Ajhľa, práve teraz prišli ku mne z vrchu Efrajim dvaja mladíci z prorockých učeníkov. Daj pre nich, prosím, talent striebra a dva sviatočné obleky.
23 Nato Naamán povedal: Urob mi tú radosť a prijmi dva talenty. Prinútil ho, dal zviazať dva talenty striebra do dvoch mešcov aj dva sviatočné obleky a naložil to na svojich dvoch sluhov. Tí to niesli pred ním.