29 Uvarili sme teda môjho syna a zjedli. Na druhý deň som jej povedala: Daj svojho syna a zjeme ho. Ale ona si syna ukryla.
30 Keď kráľ počul slová tej ženy, roztrhol si šaty, a ako tak prechádzal po hradbách, ľud zazrel, že má odspodu na tele vrecovinu.
31 On povedal: Nech mi hocičo učiní Hospodin a nech hocičo ešte pridá, ak zostane dnes hlava Elízea, syna Šáfátovho, na ňom.
32 Elízeus sedel doma a starší sedeli s ním. Vtedy kráľ poslal istého muža vopred. Skôr, ako prišiel posol k nemu, Elízeus povedal starším: Vidíte, ako posiela ten vrah zoťať mi hlavu? Dávajte pozor, a keď posol príde, zavrite dvere a tlačte ho nimi späť. Či nepočuť za ním dupot nôh jeho pána?
33 Ešte s nimi hovoril, a už zostupoval kráľ so slovami: Táto pohroma je od Hospodina! Načo mám ešte čakať na Hospodina?!