27 Ale keď Absolón naliehal na neho, poslal s ním Amnóna a všetkých kráľovských synov.
28 I rozkázal Absolón svojim sluhom: Dávajte pozor, keď bude mať Amnón z vína dobrú vôľu, a ja vám poviem: Udrite na neho, vtedy ho zabite. Nebojte sa! Veď som vám to ja rozkázal. Buďte zmužilí a udatní!
29 Vtedy Absolónovi sluhovia urobili s Amnónom tak, ako im Absolón prikázal. Nato všetci kráľovskí synovia vyskočili, každý na svoju mulicu, a utiekli.
30 Kým ešte boli na ceste, došla k Dávidovi zvesť: Absolón pobil všetkých kráľovských synov a neostal z nich ani jeden.
31 Nato kráľ vstal, roztrhol si rúcho a ľahol si na zem. Všetci jeho služobníci stáli okolo neho s roztrhnutým rúchom.
32 Nato sa ozval Jónádáb, syn Dávidovho brata Šimeu: Nech si môj pán nemyslí, že pobil všetkých mládencov, kráľovských synov, lebo len Amnón je mŕtvy, pretože to bolo Absolónovi vidno na tvári od toho dňa, čo tamten zneuctil jeho sestru Támár.
33 Tak teraz nech si to pán môj, kráľ, nepripúšťa k srdcu a nech nevraví, že všetci kráľovi synovia zomreli, lebo je mŕtvy len Amnón.