1 Keď Dávid zašiel trocha za vrchol, hľa, Mefibóšetov sluha Cíbá vyšiel mu oproti s párom osedlaných oslov, na ktorých niesol dvesto chlebov, sto hrozienkových koláčov i stovku zrelého ovocia a mech vína.
2 Kráľ povedal Cíbovi: Načo ti je to? Cíbá odpovedal: Osly sú pre kráľovský dom na jazdenie, chlieb a figy služobníkom na nasýtenie a víno na občerstvenie unavených v púšti.
3 Nato kráľ povedal: A kde je syn tvojho pána? Cíbá odpovedal kráľovi: Hľa, zostal v Jeruzaleme, lebo si povedal: Dnes mi izraelský dom vráti kráľovstvo môjho otca.
4 Tu povedal kráľ Cíbóvi: Nech je tvoje všetko, čo mal Mefibóšet. A Cíbá odpovedal: Klaniam sa ti, kiež by som našiel milosť pred tebou, môj pán a kráľ.
5 Keď kráľ Dávid zišiel až po Bachurím, práve odtiaľ vyšiel muž menom Šimeí, syn Gérov, z čeľade Saulovho domu, ktorý idúcky stále klial.
6 Hádzal kamene do Dávida, aj do všetkých služobníkov kráľa Dávida, hoci všetok ľud a všetci bojovníci šli po jeho pravej a ľavej strane.
7 Šimeí hovoril takto, keď ho preklínal: Choď preč, choď preč, ty krvilačný a naničhodný človek!
8 Hospodin uvalil na teba všetku krv domu Saulovho, namiesto ktorého si sa stal kráľom. Atak Hospodin dal kráľovstvo do rúk tvojmu synovi Absolónovi. Hľa, ty si teraz vo svojom nešťastí, lebo si krvilačným človekom.
9 Nato Cerújin syn Abíšaj povedal kráľovi: Prečo má tento zdochnutý pes preklínať môjho pána a kráľa? Idem a odtnem mu hlavu.
10 Nato kráľ povedal: Čo mňa a vás do toho, synovia Cerúje? Nech si preklína: lebo ak mu Hospodin rozkázal preklínať Dávida, kto mu môže povedať: Prečo tak robíš?
11 Ďalej hovoril Dávid Abíšajovi a všetkým svojim služobníkom: Keď môj syn, ktorý vyšiel z môjho života, mi siaha na život, o čo viac teraz tento Benjamínec! Dajte mu pokoj, nech preklína, veď mu to rozkázal Hospodin!
12 Azda vzhliadne Hospodin na moju tieseň a odplatí mi dobrým za jeho dnešné preklínanie.
13 Vtedy šiel Dávid so svojimi mužmi cestou ďalej. Šimeí šiel opodiaľ neho po úbočí vrchu. Idúcky stále preklínal, hádzal doňho kamene a víril prach.
14 Konečne kráľ i všetok ľud unavení prišli k Jordánu a tam si odpočinuli.
15 Medzitým Absolón a všetci izraelskí mužovia prišli do Jeruzalema a Achitófel s nimi.
16 Keď Dávidov priateľ Arkijec Chúšaj prišiel k Absolónovi, povedal mu: Nech žije kráľ, nech žije kráľ!
17 Vtedy Absolón povedal Chúšajovi: To je oddanosť k tvojmu priateľovi? Prečo si nešiel s ním?
18 Chúšaj odpovedal Absolónovi: Nie! Ale s tým budem a s tým zostanem, koho vyvolil Hospodin a tento ľud i všetci mužovia izraelskí!
19 A vôbec, komu mám slúžiť, ak nie jeho synovi? Ako som slúžil tvojmu otcovi, tak budem i tebe.
20 Nato Absolón povedal Achitófelovi: Poraďte sa, čo máme robiť!
21 Achitófel mu odvetil: Vojdi k vedľajším ženám svojho otca, ktoré strážia dom. Keď počuje celý Izrael, že si sa sprotivil svojmu otcovi, vzmužia sa všetci, ktorí sú s tebou.
22 Preto postavili Absolónovi na streche stan a Absolón verejne, pred celým Izraelom vošiel k vedľajším ženám svojho otca.
23 Keď Achitófel totiž v tie časy niečo radil, bolo to, akoby sa dopytoval na slovo samého Boha. Za takú platila každá Achitófelova rada u Dávida aj u Absolóna.