31 Nato kráľ vstal, roztrhol si rúcho a ľahol si na zem. Všetci jeho služobníci stáli okolo neho s roztrhnutým rúchom.
32 Nato sa ozval Jónádáb, syn Dávidovho brata Šimeu: Nech si môj pán nemyslí, že pobil všetkých mládencov, kráľovských synov, lebo len Amnón je mŕtvy, pretože to bolo Absolónovi vidno na tvári od toho dňa, čo tamten zneuctil jeho sestru Támár.
33 Tak teraz nech si to pán môj, kráľ, nepripúšťa k srdcu a nech nevraví, že všetci kráľovi synovia zomreli, lebo je mŕtvy len Amnón.
34 Absolón však utiekol. Keď sa mládenec na stráži začal pozorne dívať, zazrel zrazu prichádzať mnoho ľudí od choronajimskej cesty po horskom svahu.
35 "Nato povedal Jónádáb kráľovi: Ajhľa, prichádzajú kráľovskí synovia; tak je, ako povedal tvoj služobník."
36 "Sotva to dopovedal, hľa, kráľovskí synovia prišli a dali sa do hlasného náreku; i kráľ a všetci jeho služobníci veľmi plakali."
37 Absolón však ušiel, a odišiel ku gešúrskemu kráľovi Talmajovi, Amíchúrovmu synovi. Dávid však smútil za svojím synom deň čo deň.