22 Vtedy Jóáb padol tvárou k zemi, poklonil sa, ďakoval kráľovi a povedal: Dnes vie tvoj služobník, že som našiel priazeň v tvojich očiach, pán môj a kráľ, lebo kráľ splnil žiadosť svojho služobníka.
23 Potom Jóáb vstal, odišiel do Gešúru a priviedol Absolóna do Jeruzalema.
24 Ale kráľ povedal: Nech sa vráti do svojho domu, nech neuzrie moju tvár. Tak sa Absolón vrátil do svojho domu, ale kráľovu tvár nevidel.
25 V celom Izraeli nebolo takého krásneho muža, ktorého by tak chválili ako Absolóna, od hlavy až po päty nebolo na ňom chyby.
26 Keď si strihával hlavu - a robil to každoročne preto, že mu bola ťažká - vlasy z jeho hlavy vážili dvesto šekelov kráľovskej váhy.
27 Absolónovi sa narodili traja synovia a jedna dcéra menom Támár. Bola to žena krásneho zjavu.
28 Absolón už dva roky býval v Jeruzaleme, ale kráľovu tvár nevidel.