4 Keď žena z Tekóy prišla ku kráľovi, padla tvárou k zemi, poklonila sa a povedala: Pomôž mi, kráľ!
5 Kráľ sa jej opýtal: Čo ti je? Ona odpovedala: Ach, som žena vdova, lebo mi zomrel muž.
6 Tvoja služobnica mala dvoch synov, ktorí sa medzi sebou pohádali na poli, a keď nebolo nikoho, kto by ich od seba odtrhol, jeden z nich udrel druhého a zabil ho.
7 A hľa, celá rodina povstala proti tvojej služobnici a hovorí: Vydaj bratovraha, aby sme ho usmrtili za život jeho brata, ktorého zabil, a zahubíme i jeho dediča. Vtedy by mi vyhasili aj uhlík, ktorý mi zostal, aby po mojom mužovi neostalo ani len meno, ani potomstvo na zemi.
8 Nato kráľ povedal žene: Choď domov, a ja vydám rozkaz o tebe.
9 Ale žena z Tekóy odpovedala kráľovi: Pán môj a kráľ môj, nech je vina na mne a na dome môjho otca, ale kráľ a jeho trón nech sú bez viny.
10 Kráľ povedal: Ak niekto povie niečo proti tebe, priveď ho ku mne, a nikdy sa ťa už nedotkne!