10 Nato kráľ povedal: Čo mňa a vás do toho, synovia Cerúje? Nech si preklína: lebo ak mu Hospodin rozkázal preklínať Dávida, kto mu môže povedať: Prečo tak robíš?
11 Ďalej hovoril Dávid Abíšajovi a všetkým svojim služobníkom: Keď môj syn, ktorý vyšiel z môjho života, mi siaha na život, o čo viac teraz tento Benjamínec! Dajte mu pokoj, nech preklína, veď mu to rozkázal Hospodin!
12 Azda vzhliadne Hospodin na moju tieseň a odplatí mi dobrým za jeho dnešné preklínanie.
13 Vtedy šiel Dávid so svojimi mužmi cestou ďalej. Šimeí šiel opodiaľ neho po úbočí vrchu. Idúcky stále preklínal, hádzal doňho kamene a víril prach.
14 Konečne kráľ i všetok ľud unavení prišli k Jordánu a tam si odpočinuli.
15 Medzitým Absolón a všetci izraelskí mužovia prišli do Jeruzalema a Achitófel s nimi.
16 Keď Dávidov priateľ Arkijec Chúšaj prišiel k Absolónovi, povedal mu: Nech žije kráľ, nech žije kráľ!