2 Kráľ povedal Cíbovi: Načo ti je to? Cíbá odpovedal: Osly sú pre kráľovský dom na jazdenie, chlieb a figy služobníkom na nasýtenie a víno na občerstvenie unavených v púšti.
3 Nato kráľ povedal: A kde je syn tvojho pána? Cíbá odpovedal kráľovi: Hľa, zostal v Jeruzaleme, lebo si povedal: Dnes mi izraelský dom vráti kráľovstvo môjho otca.
4 Tu povedal kráľ Cíbóvi: Nech je tvoje všetko, čo mal Mefibóšet. A Cíbá odpovedal: Klaniam sa ti, kiež by som našiel milosť pred tebou, môj pán a kráľ.
5 Keď kráľ Dávid zišiel až po Bachurím, práve odtiaľ vyšiel muž menom Šimeí, syn Gérov, z čeľade Saulovho domu, ktorý idúcky stále klial.
6 Hádzal kamene do Dávida, aj do všetkých služobníkov kráľa Dávida, hoci všetok ľud a všetci bojovníci šli po jeho pravej a ľavej strane.
7 Šimeí hovoril takto, keď ho preklínal: Choď preč, choď preč, ty krvilačný a naničhodný človek!
8 Hospodin uvalil na teba všetku krv domu Saulovho, namiesto ktorého si sa stal kráľom. Atak Hospodin dal kráľovstvo do rúk tvojmu synovi Absolónovi. Hľa, ty si teraz vo svojom nešťastí, lebo si krvilačným človekom.