4 Tu povedal kráľ Cíbóvi: Nech je tvoje všetko, čo mal Mefibóšet. A Cíbá odpovedal: Klaniam sa ti, kiež by som našiel milosť pred tebou, môj pán a kráľ.
5 Keď kráľ Dávid zišiel až po Bachurím, práve odtiaľ vyšiel muž menom Šimeí, syn Gérov, z čeľade Saulovho domu, ktorý idúcky stále klial.
6 Hádzal kamene do Dávida, aj do všetkých služobníkov kráľa Dávida, hoci všetok ľud a všetci bojovníci šli po jeho pravej a ľavej strane.
7 Šimeí hovoril takto, keď ho preklínal: Choď preč, choď preč, ty krvilačný a naničhodný človek!
8 Hospodin uvalil na teba všetku krv domu Saulovho, namiesto ktorého si sa stal kráľom. Atak Hospodin dal kráľovstvo do rúk tvojmu synovi Absolónovi. Hľa, ty si teraz vo svojom nešťastí, lebo si krvilačným človekom.
9 Nato Cerújin syn Abíšaj povedal kráľovi: Prečo má tento zdochnutý pes preklínať môjho pána a kráľa? Idem a odtnem mu hlavu.
10 Nato kráľ povedal: Čo mňa a vás do toho, synovia Cerúje? Nech si preklína: lebo ak mu Hospodin rozkázal preklínať Dávida, kto mu môže povedať: Prečo tak robíš?