1 Jóábovi oznámili: Hľa, kráľ plače a smúti za Absolónom.
2 Víťazstvo toho dňa sa tak zmenilo na smútok pre všetok ľud, pretože ľud počúval v ten deň: Kráľ žiali za svojím synom.
3 Ľud sa ten deň vkrádal do mesta, ako sa vkrádajú ľudia, keď sa hanbia, že utiekli z boja.
4 Kráľ si zakryl tvár a nahlas bedákal: Syn môj Absolón, syn môj, syn môj!
5 Vtedy vošiel Jóáb do domu ku kráľovi a povedal: Dnes si potupil všetkých svojich služobníkov, ktorí ti dnes zachránili život, i život tvojich synov, tvojich dcér, a život tvojich žien, a život tvojich vedľajších žien.
6 Lebo miluješ tých, čo ťa nenávidia, a nenávidíš tých, čo ťa milujú. Veru dnes si ukázal, že ti nezáleží na tvojich kniežatách a služobníkoch, lebo dnes som poznal, že by sa ti bolo páčilo, keby Absolón zostal nažive a my všetci boli by sme dnes mŕtvi.