22 Ale Dávid odpovedal: Čo mám robiť s vami, synovia Cerúje, že ste mi dnes na pokušenie? Dnes má byť niekto usmrtený v Izraeli? Či vari neviem, že som dnes kráľom nad Izraelom?
23 Potom povedal kráľ Šimeímu: Neumrieš! A kráľ sa mu zaprisahal.
24 "Aj Saulov vnuk Mefibóšet vyšiel v ústrety kráľovi; ale neošetroval si nohy, neupravoval si fúzy a nepral si šaty od toho dňa, čo odišiel kráľ, až do dňa, keď sa v pokoji vrátil."
25 Keď prišiel v ústrety kráľovi do Jeruzalema, kráľ sa ho opýtal: Prečo si nešiel so mnou, Mefibóšet?
26 On odpovedal: Pán môj a kráľ, môj služobník ma oklamal, lebo keď som ja, tvoj služobník, povedal: Osedlaj mi osla, sadnem si na neho a pôjdem s kráľom, lebo tvoj služobník je krivý,
27 "ohovoril tvojho služobníka u môjho pána a kráľa. Ale môj pán a kráľ je ako anjel Boží; preto urob tak, ako uznáš za dobré."
28 Lebo celý dom môjho otca nič iné nemohol očakávať od môjho pána a kráľa ako smrť, ale ty si posadil svojho služobníka medzi tých, ktorí jedli pri tvojom stole. Akého práva by som sa ešte mohol dovolávať? Čoho sa mám ešte dožadovať od kráľa?