5 Vtedy vošiel Jóáb do domu ku kráľovi a povedal: Dnes si potupil všetkých svojich služobníkov, ktorí ti dnes zachránili život, i život tvojich synov, tvojich dcér, a život tvojich žien, a život tvojich vedľajších žien.
6 Lebo miluješ tých, čo ťa nenávidia, a nenávidíš tých, čo ťa milujú. Veru dnes si ukázal, že ti nezáleží na tvojich kniežatách a služobníkoch, lebo dnes som poznal, že by sa ti bolo páčilo, keby Absolón zostal nažive a my všetci boli by sme dnes mŕtvi.
7 "Preto teraz vstaň, vyjdi von a prehovor k srdcu svojich služobníkov; lebo prisahám na Hospodina, že ak nevyjdeš, ani jeden neostane s tebou túto noc, a bude to pre teba horšie ako všetko zlé, čo ťa postihlo od tvojej mladosti až doteraz."
8 Vtedy kráľ vstal a posadil sa v bráne. Oznámili všetkému ľudu: Ajhľa, kráľ sedí v bráne. Nato všetok ľud prišiel pred kráľa. Ale Izrael sa rozutekal, každý do svojho stanu.
9 Vtedy sa strhla zvada medzi všetkým ľudom po všetkých izraelských kmeňoch. Hovorili: Kráľ nás vytrhol z rúk našich nepriateľov, on nás vyslobodil z rúk Filištíncov, a teraz utiekol z krajiny pred Absolónom.
10 A Absolón, ktorého sme pomazali nad sebou, zomrel v boji! Prečo sa teraz zdráhate priviesť kráľa späť?
11 Preto kráľ Dávid poslal ku kňazom Cádókovi a Ebjátárovi odkaz: Prehovorte s judskými staršími a povedzte im: Prečo chcete poslední priviesť späť kráľa do jeho domu? Lebo o čom hovoril celý Izrael, dostalo sa až do kráľovho domu.