14 "Dávid odpovedal Gádovi: Som vo veľkých úzkostiach! Ale nech padneme, prosím, radšej do Hospodinovej ruky, lebo Jeho milosrdenstvo je veľké; len nech nepadnem do ľudskej ruky."
15 Vtedy dopustil Hospodin na Izrael mor od toho rána až do určeného času, takže zomrelo z ľudu od Dánu až po Beér-Šebu sedemdesiattisíc mužov.
16 Keď anjel vystrel ruku proti Jeruzalemu, aby ho hubil, ľúto bolo Hospodinovi toho zla a riekol anjelovi, ktorý hubil ľud: Dosť už, stiahni ruku! Hospodinov anjel bol práve pri humne Aravnu Jebúsejského.
17 Dávid povedal Hospodinovi, keď uvidel anjela, ako bije ľud: Len ja som zhrešil, ja som sa previnil, ale tieto ovce, čo tie urobili? Prosím, nech Tvoja ruka postihne mňa a dom môjho otca.
18 V ten deň prišiel Gád k Dávidovi a povedal mu: Choď hore, postav Hospodinovi oltár v humne Aravnu Jebúsejského.
19 Dávid šiel na Gádovo slovo podľa Hospodinovho rozkazu.
20 "Vtom sa Aravná pozrel z domu a videl, že kráľ a jeho služobníci idú k nemu; nato Aravná vyšiel a poklonil sa kráľovi tvárou až po zem."