29 Nech to padne na Jóábovu hlavu a na celý dom jeho otca a nech nevymizne z Jóábovho domu trpiaci na hnisavý výtok, na malomocenstvo, chodiaci o barlách, padajúci od meča a postrádajúci chleba.
30 Tak Jóáb a jeho brat Abíšaj zavraždili Abnéra, pretože im zabil brata Asáéla v boji pri Gibeóne.
31 Vtedy Dávid povedal Jóábovi a všetkému ľudu, ktorý bol s ním: Roztrhnite si rúcha, prepášte sa vrecovinou a trúchlite za Abnérom. A kráľ Dávid šiel za márami.
32 Keď pochovali Abnéra v Chebróne, kráľ i všetok ľud nahlas plakali nad Abnérovým hrobom.
33 Potom kráľ zakvílil nad Abnérom týmto žalospevom:Či musel zomrieť Abnér,ako zomiera blázon?
34 Tvoje ruky neboli poviazané,tvoje nohy neboli v okovách,padol si, ako keď niekto padneod zákerných ľudí.Nato všetok ľud ešte viac plakal nad ním.
35 Potom ľud prišiel ešte zavidna ponúknuť Dávida chlebom. Ale Dávid prisahal: Toto nech mi vykoná Boh a toto pridá, ak pred západom slnka okúsim chlieb alebo čokoľvek iné.