1 Kráľ i Hámán prišli popíjať s kráľovnou Ester.
2 Na druhý deň, keď zasa pili víno, kráľ jej povedal: Čo je tvoje želanie, kráľovná Ester? Splní sa ti. A čo je tvoja žiadosť? Až do polovice kráľovstva sa ti splní.
3 Kráľovná Ester odpovedala: Ak som získala priazeň v tvojich očiach, kráľu, a ak je to kráľovi vhodné, nech mi je na moje želanie darovaný môj život a na moju žiadosť môj národ.
4 Lebo sme - ja i môj národ - predaní na vyhubenie, pobitie a na zničenie. Keby sme mali byť len predaní za otrokov a otrokyne, mlčala by som, lebo to nešťastie by nebolo hodné toho, aby sa kráľ tým obťažoval.
5 Kráľ Ahasvér povedal kráľovnej Ester: Kto a kde je ten, kto hodlá také niečo urobiť?
6 Ester povedala: Tým protivníkom a nepriateľom je tento zlomyseľný Hámán. A Hámán zostal celý ohromený pred kráľom a pred kráľovnou.
7 Vtedy kráľ v hneve povstal od popíjania vína a šiel do záhrady pri paláci. Hámán stál, aby si vyprosil život od kráľovnej Ester, lebo videl, že kráľ rozhodol o jeho záhube.
8 Keď sa kráľ vrátil zo záhrady pri paláci do domu, kde pili víno, práve vtedy Hámán padol na ležadlo, na ktorom odpočívala Ester. Kráľ povedal: Či azda ešte chceš znásilniť kráľovnú za mojej prítomnosti v dome? Keď to slovo vyšlo z kráľových úst, zakryli Hámánovi tvár.
9 Vtedy povedal Charbóná, jeden z eunuchov, pred kráľom: Tu je šibenica, ktorú prichystal Hámán pre Mordochaja, ktorý prehovoril v kráľov prospech. Stojí v Hámánovom dome, vysoká päťdesiat lakťov. Kráľ povedal: Obeste ho na ňu!
10 A tak obesili Hámána na šibenicu, ktorú prichystal Mordochajovi. A kráľov hnev sa utíšil.