1 Zatrúbte na roh na Sione,na poplach kričtena mojom svätom vrchu,nech sa trasúvšetci obyvatelia krajiny,lebo prichádza deň Hospodinov.Áno, blízko
2 je deňtmy a temnoty,deň oblakov a mrákavy.Ako ranný úsvit po vrchochrozprestiera sa početný a mocný ľud,akého nebolo od vekov,ani po ňom nebudeaž do čiasnajvzdialenejších pokolení.
3 Pred ním zožiera oheň,za ním spaľuje plameň.Ako záhrada Éden je pred nímcelá krajinaa za ním pustá púšť.A nič neutečie pred ním.
4 Napohľad vyzerajú ako konea bežia ako tátoše.
5 S rachotom vozov poskakujúpo končiaroch vrchov,sú ako praskot plápolajúceho ohňa,ktorý požiera slamu,ako mocný, do boja zoradený ľud.
6 Národy sa zvíjajú pred nimia všetky tváre planú strachom.
7 Bežia ako hrdinovia,vystupujú na hradby ako bojovníci.Každý ide svojou cestou,nezmení svoju dráhu.
8 Nikto nevráža do druhého,každý ide svojím smerom.Preniknú cez oštepy, neprerušia beh.
9 Vtrhnú do mesta,vybehnú na hradby,vystúpia na domy,vlezú oknom ako zlodeji.
10 "Zem sa zatrasie pred nimi,nebesá sa zachvejú;slnko a mesiac stemnejúa hviezdy stratia svoj jas."
11 Hospodin vydá hlaspred svojím vojskom,lebo je veľmi veľký Jeho tábora mocný je ten, čo splní Jeho slovo.Lebo veľký je deň Hospodinova prehrozný.Kto ho môže zniesť?
12 Teraz však- znie výrok Hospodinov -vráťte sa ku mnecelým srdcom a pôstom,plačom a nárekom!
13 Roztrhnite si srdcia, a nie šaty,vráťte sa k Hospodinovi,svojmu Bohu,lebo je milostivý a milosrdný,zhovievavý a hojný v milosti,lebo Mu je ľúto spôsobiť pohromu.
14 Kto vie, či sa opäť nezľutujea nezanechá za sebou požehnanie,takže bude pokrmová obeť a úliatbapre Hospodina, vášho Boha.
15 Zatrúbte na roh na Sione!Zasväťte pôst,zvolajte slávnostné zhromaždenie!
16 Zhromaždite ľud, posväťte zbor,zvolajte starších,zhromaždite deti i dojčatá!Nech vyjde ženích zo svojej izbyi mladucha zo svojej komôrky.
17 Medzi predsieňou a oltáromnech plačú kňazi,služobníci Hospodinovi,a nech prosia:Ušetri svoj ľud, Hospodine,a nevydaj na potupusvoj dedičný podiel,aby sa pohania z neho nevysmievali.Prečo majú vravieť medzi sebou:Kde je ich Boh?
18 Vtedy sa Hospodin rozhorlilza svoju krajinua zľutoval sa nad svojím ľudom.
19 Hospodin odpovedalsvojmu ľudu:Ajhľa, posielam vám obilie,mušt i olej, a nasýtite sa tým.A už vás nevydám na potupumedzi pohanmi.
20 Vzdialim od vás nepriateľa zo severua zaženiem hodo vyprahnutej a pustej krajiny,jeho predný voj do východného moraa jeho zadný voj do západného mora.Vystupovať bude z neho zápacha hnilobný pach,lebo si počínal velikášsky.
21 Neboj sa, zem, jasaj a teš sa,lebo Hospodin vykonal veľkú vec.
22 Nebojte sa, poľné zvieratá,lebo stepné pastviny sa zazelenajú,lebo stromy donesú ovocie,figovník a viničvydá bohatú úrodu.
23 "Deti Siona, jasajte;tešte sa z Hospodina, svojho Boha,veď dal vám spásonosný dážď,jesenný i jarný dážď ako prv."
24 Humná budú plné obilia,lisy budú pretekať muštom i olejom.
25 Tak nahradím vám roky,v ktorých žrali kobylky a chrústy,koníky i húsenice,moje veľké vojsko,ktoré som poslal proti vám.
26 Do sýtosti budete jedávaťa chváliť meno Hospodina,svojho Boha,ktorý podivne nakladal s vami.Môj ľud nebude navždy zahanbený.
27 "Poznáte, že ja som uprostred Izraela,že ja som Hospodin, váš Boh,a niet iného;a môj ľud nebude navždy zahanbený."