2 je deňtmy a temnoty,deň oblakov a mrákavy.Ako ranný úsvit po vrchochrozprestiera sa početný a mocný ľud,akého nebolo od vekov,ani po ňom nebudeaž do čiasnajvzdialenejších pokolení.
3 Pred ním zožiera oheň,za ním spaľuje plameň.Ako záhrada Éden je pred nímcelá krajinaa za ním pustá púšť.A nič neutečie pred ním.
4 Napohľad vyzerajú ako konea bežia ako tátoše.
5 S rachotom vozov poskakujúpo končiaroch vrchov,sú ako praskot plápolajúceho ohňa,ktorý požiera slamu,ako mocný, do boja zoradený ľud.
6 Národy sa zvíjajú pred nimia všetky tváre planú strachom.
7 Bežia ako hrdinovia,vystupujú na hradby ako bojovníci.Každý ide svojou cestou,nezmení svoju dráhu.
8 Nikto nevráža do druhého,každý ide svojím smerom.Preniknú cez oštepy, neprerušia beh.