1 V posledných dňochvrch domu Hospodinovhopevne bude stáť na vrchole hôra vyvýšený bude nad pahorky.I pohrnú sa k nemu národy.
2 Mnohé kmene poputujú a povedia:Poďte, vystúpmena vrch Hospodinov,k domu Boha Jákobovho.On nás bude učiť svojim cestáma budeme chodiť po Jeho chodníkoch.Lebo zo Siona vyjde naučeniea slovo Hospodinovoz Jeruzalema.
3 "On bude súdiť mnohé národy,vynášať výrok mocným kmeňom,a to i vzdialeným.Prekujú svoje mečena pluhové radlicea svoje oštepy na vinárske nože;národ nepozdvihne proti národu meča už sa nebudú učiť vojne."
4 Každý bude sedieťpod svojím viničoma pod svojím figovníkoma nik ho nevydesí.Lebo ústa Hospodina mocnostíprehovorili.
5 Veď všetky národy chodia,každý v mene svojho boha,ale my budeme chodiťv mene Hospodina,nášho Boha, na večné veky.
6 V ten deň- znie výrok Hospodinov -pozbieram to, čo kríva,zhromaždím to, čo je zahnané,i to, s čím som zle nakladal.
7 To, čo kríva, urobím zvyškom,a to, čo je zahnané,mocným národom.Hospodin bude kraľovať nad nimina vrchu Sion, odteraz až naveky.
8 Ty, veža stáda, pahorok dcéry Sion,k tebe sa dostaví,príde prvotné vladárstvo,kráľovstvo dcéry Jeruzalem.
9 Prečo tak hlasno kričíš?Či nieto kráľa v tebe?Či zahynul tvoj radca,že sa ťa zmocnili bôle rodičky?
10 Zvíjaj sa a stenaj ako rodička,dcéra Sion,lebo teraz musíš vyjsť z mesta,budeš bývať na polia prídeš až do Babylonu.Tam budeš vyslobodená.Tam ťa vykúpi Hospodinz rúk tvojich nepriateľov.
11 Teraz sa zhromaždili proti tebemnohé národy,ktoré hovoria: Nech je znesvätenáa nech sa naše oko napasiepohľadom na Sion.
12 Oni však nepoznajúmyšlienky Hospodinovea nechápu Jeho zámer,že ich zhromaždil ako snopyna holohumnici.
13 Vstaň a mláť, dcéra Sion,lebo ti spravím železné rohya bronzové kopytá,takže mnohé národy rozdrvíš,pre Hospodina ich korisťpodrobíš kliatbea ich bohatstvo Pánovi celej zeme.
14 Teraz si však narob krvavé zárezy,dcéra porobená,súžili nás obliehaním.Palicou budú biť po tvárisudcu Izraela.