1 Keď Dávid dohovoril so Saulom, duša Jonatánova sa spojila s dušou Dávidovou. Jonatán si ho zamiloval ako seba samého.
2 Saul ho toho dňa prijal k sebe a nedovolil mu vrátiť sa do otcovho domu.
3 Jonatán uzavrel s Dávidom zmluvu, lebo si ho zamiloval ako seba samého.
4 Jonatán vyzliekol plášť, ktorý mal na sebe, dal ho Dávidovi, ako i svoje rúcho a meč, i svoj luk a opasok.
5 Dávid tiahol všade, kam ho Saul posielal, a pritom si počínal rozumne, takže Saul ho postavil na čelo bojovníkov. To sa zapáčilo celému ľudu i Saulovým služobníkom.
6 Pri ich príchode, keď sa Dávid vracal po zabití Filištínca, vyšli ženy zo všetkých izraelských miest, spievali, tancovali a výskali pred kráľom Saulom pri zvuku bubnov a cimbalov.
7 Ženy si veselo pospevovali:Porazil Saul svojich tisíca Dávid svojich desaťtisíc.
8 Nato sa Saul veľmi rozhneval, lebo sa mu tá reč nepáčila, a povedal: Dávidovi dali desaťtisíc, a mne len tisíc, už mu nič nechýba, len samé kráľovstvo.
9 Preto od toho dňa hľadel Saul krivým okom na Dávida.
10 "Na nasledujúci deň prišiel na Saula zlý duch od Hospodina, takže zúril vo svojom dome; Dávid však hral ako každý deň. A Saul mal v ruke kopiju."
11 Vtom Saul hodil kopiju a povedal si: Pribodnem Dávida ku stene. Ale Dávid sa mu dvakrát uhol.
12 Saul dostal strach z Dávida, pretože Hospodin bol s ním, ale od Saula odstúpil.
13 Preto ho Saul odstránil od seba a ustanovil ho za tisícnika. I vychádzal a vchádzal na čele ľudu.
14 Dávid si na všetkých svojich cestách počínal múdro a Hospodin bol s ním.
15 Keď Saul videl, že si veľmi múdro počína, bál sa ho.
16 Ale celý Izrael i Júda miloval Dávida, lebo on vychádzal a prichádzal na jeho čele.
17 Saul povedal Dávidovi: Hľa, svoju najstaršiu dcéru Mérab ti dám za manželku, len buď udatný a bojuj boje Hospodinove. Pritom si však Saul sám pomyslel: Nech moja ruka nesiahne na neho, ale nech siahne po ňom ruka Filištíncov.
18 Dávid povedal Saulovi: Kto som ja a čo je môj rod, čeľaď môjho otca v Izraeli, aby som sa stal kráľovým zaťom?
19 V tom čase, keď Saulovu dcéru Mérab mali vydať za Dávida, dali ju za manželku Mechólatskému Adríélovi.
20 Ale Saulova dcéra Míkal sa zamilovala do Dávida, a keď to oznámili Saulovi, páčilo sa mu to.
21 Saul si povedal: Dám mu ju, nech mu bude osídlom a nech na neho siahne ruka Filištíncov. Preto Saul povedal Dávidovi druhýkrát: Dnes máš byť mojím zaťom.
22 Svojim služobníkom Saul prikázal: Hovorte s Dávidom dôverne a povedzte mu: Hľa, kráľovi sa páčiš, i všetci jeho služobníci ťa majú radi, buď teda kráľovým zaťom.
23 Keď Saulovi služobníci hovorili Dávidovi tieto slová, Dávid povedal: Či sa vám to zdá byť maličkosťou: stať sa kráľovým zaťom? Veď ja som chudobný a bezvýznamný muž!
24 Vtedy mu Saulovi služobníci oznámili: Toto povedal Dávid.
25 Saul prikázal: Tak povedzte Dávidovi: Kráľ si nežiada snubný dar, len sto filištínskych obriezok, aby sa vykonala pomsta nad kráľovými nepriateľmi. Pritom Saul počítal s tým, že Dávid padne rukou Filištíncov.
26 Keď jeho služobníci oznámili Dávidovi tieto slová, Dávidovi sa zapáčilo stať sa kráľovým zaťom. Ešte ani neuplynuli určené dni,
27 "keď Dávid vstal, odišiel i so svojimi mužmi a pobil z Filištíncov dvesto mužov; Dávid doniesol ich obriezky a v plnom počte ich odovzdal kráľovi, aby sa mohol stať kráľovým zaťom. Nato mu dal Saul svoju dcéru Míkal za manželku."
28 Keď Saul videl a presvedčil sa, že Hospodin je s Dávidom a že ho Saulova dcéra Míkal miluje,
29 ešte väčšmi sa bál Dávida. Tak sa Saul stal Dávidovým nepriateľom na celý život. A filištínske kniežatá robili nájazdy.
30 Kedykoľvek tiahli, Dávid si počínal múdrejšie ako všetci Saulovi služobníci. Tak sa jeho meno stalo veľmi slávnym.