12 Nato sa mládenci Dávidovi obrátili a šli svojou cestou. Keď prišli, rozpovedali Dávidovi všetko, čo sa stalo.
13 Nato povedal Dávid svojim služobníkom: Nech si každý pripáše svoj meč. Každý si pripásal meč. Aj Dávid si pripásal svoj meč. Vtedy tiahlo za Dávidom asi štyristo mužov a dvesto ich zostalo pri batožine.
14 Nábálovej žene Abigajil však oznámil jeden zo sluhov: Hľa, Dávid poslal z púšte poslov pozdraviť nášho pána, ale on sa na nich osopil.
15 Títo mužovia boli veľmi dobrí, nikdy nám neublížili a nič sa nám nestratilo, nikdy, po celý čas, čo sme chodili s nimi, keď sme boli na púšti.
16 Boli múrom okolo nás v noci i vo dne, po všetky dni, čo sme s nimi pásli stádo.
17 Preto si teraz rozmysli a uváž, čo máš robiť, lebo skaza nášho pána a celého jeho domu je už hotovou vecou, no on je taký zloduch, že sa s ním nedá ani hovoriť.
18 Tu sa Abigajil poponáhľala a vzala dvesto chlebov, dva kožené mechy vína, päť pripravených oviec, päť mierok praženého zrna, sto hrúd hrozienok, dvesto figových koláčov a naložila to na osly.