21 Dávid povedal: Veru som nadarmo chránil všetko, čo mal tento na púšti, aby sa nič nestratilo zo všetkého, čo mal. Zlým sa mi odplatil za dobré.
22 Toto nech učiní Boh Dávidovi a toto nech pridá, ak zo všetkého, čo má, ponechám nažive do rána niečo mužského.
23 Keď Abigajil uvidela Dávida, rýchlo zosadla z osla, padla pred Dávidom na tvár a poklonila sa až k zemi.
24 Padla mu k nohám a povedala: Ja sama som na vine, pán môj! Nech smie prehovoriť k tebe tvoja dievka, vypočuj slová svojej služobnice.
25 Nech si nevšíma, prosím, pán môj, onoho zloducha Nábála, lebo on je taký zlý ako jeho meno! Nábál sa volá a bláznivý je. Ja však, tvoja dievka, nevidela som služobníkov svojho pána, ktorých si poslal.
26 A tak teraz, pán môj, akože žije Hospodin, a akože ty žiješ: Hospodin ti nedovolil previniť sa a pomôcť si vlastnou rukou. Nech sú tvoji nepriatelia, a tí, čo zle chcú môjmu pánovi, ako Nábál!
27 Preto teraz prijmi dar, ktorý tebe, svojmu pánovi, priniesla tvoja služobnica, nech ho dostanú mládenci, ktorí kráčajú za mojím pánom.