32 Dávid povedal Abigajil: Požehnaný Hospodin, Boh Izraela, ktorý ťa poslal dnes oproti mne,
33 požehnaná tvoja múdrosť a požehnaná ty sama, ktorá si mi dnes prekazila previniť sa krvou a pomôcť si vlastnou rukou.
34 Veru žije Hospodin, Boh Izraela, ktorý mi prekazil spáchať na tebe krivdu: keby si sa nebola ponáhľala a keby si nebola vyšla oproti mne, nebolo by ostalo Nábálovi do rána nič mužského.
35 Vtedy Dávid prijal z jej ruky, čo mu priniesla, a povedal jej: Choď domov v pokoji. Pozri, poslúchol som tvoj hlas a vzal som ohľad na teba.
36 Potom prišla Abigajil k Nábálovi, a v jeho dome bola práve hostina, podobná kráľovskej hostine. Nábál sa rozveselil, a pretože bol priveľmi opitý, neoznámila mu nič až do bieleho rána.
37 Ráno, keď Nábál vytriezvel z vína, oznámila mu jeho žena tieto veci. Zamrelo mu srdce v hrudi a ostal ako skamenelý.
38 Asi o desať dní Hospodin zasiahol Nábála, takže zomrel.