17 Vtedy Saul poznal Dávidov hlas a povedal: Je to tvoj hlas, syn môj, Dávid? Dávid odpovedal: Je to môj hlas, môj pán a kráľ.
18 Pokračoval: Prečo môj pán takto prenasleduje svojho služobníka? Čo som urobil, alebo aké zlo je pri mne?
19 Teraz nech vypočuje môj pán a kráľ slová svojho služobníka: ak ťa Hospodin popudil proti mne, nech láskavo prijme vôňu obete, ale ak ľudia, nech sú prekliati pred Hospodinom, pretože ma dnes vyhnali, aby som nemal podiel na Hospodinovom dedičstve, akoby hovorili: Choď a slúž iným bohom!
20 "Ale teraz nech moja krv nevytečie na zem ďaleko od tváre Hospodinovej; veď kráľ Izraela vyšiel, aby siahal na môj život ako ten, čo prenasleduje jarabicu po horách."
21 Saul povedal: Zhrešil som, vráť sa, syn môj, Dávid, lebo už nikdy ti neurobím nič zlé, pretože dnes bol vzácny môj život v tvojich očiach. Veru nerozumne som si počínal, náramne som poblúdil.
22 Dávid odpovedal: Tu, hľa, je kráľova kopija, nech prejde jeden z mládencov a vezme ju.
23 Hospodin však odplatí každému za jeho spravodlivosť a vernosť, lebo dnes ťa vydal Hospodin do mojich rúk, ale nechcel som siahnuť rukou na pomazaného Hospodinovho.