1 Preto, bratia, ktorí ste svätí a máte účasť na nebeskom povolaní, pozorne sa zahľaďte na Ježiša, apoštola a veľkňaza nášho vyznania.
2 On je verný tomu, ktorý ho ustanovil, ako aj Mojžiš bol verný v celom jeho dome.
3 On je však hoden o toľko väčšej slávy ako Mojžiš, o koľko má väčšiu česť staviteľ domu ako dom.
4 Veď každý dom musí niekto postaviť; a ten, kto postavil všetko, je Boh.
5 Aj Mojžiš bol verný v celom jeho dome ako služobník, čím dosvedčil to, čo sa neskoršie malo hlásať.
6 No Kristus ako Syn je nad celým jeho domom. A jeho domom sme my, ak si zachováme pevnú dôveru a nádej, ktorou sa chválime.
7 Preto, ako hovorí Duch Svätý: Dnes, keď počujete jeho hlas,
8 nezatvrdzujte svoje srdcia ako pri vzbure v deň pokušenia na púšti,
9 kde ma skúšali vaši otcovia, hoci videli moje skutky
10 štyridsať rokov. Preto som sa rozhneval na toto pokolenie a povedal som: Ustavične blúdia v srdci, tí veru nepoznali moje cesty.
11 A tak som vo svojom hneve prisahal: Nevojdú do môjho odpočinku.
12 Bratia, dávajte si pozor, aby nikto z vás nemal zlé a neverné srdce a neodpadol od živého Boha,
13 ale denne sa vzájomne povzbudzujte, kým trvá to „dnes“, aby nikoho z vás nezatvrdilo mámenie hriechu.
14 Veď máme účasť na Kristovi, pravda, len ak si zachováme až do konca také pevné rozhodnutie, aké sme mali na začiatku.
15 Je povedané: Dnes, keď počujete jeho hlas, nezatvrdzujte svoje srdcia ako pri vzbure.
16 Kto sú to tí, čo počuli a búrili sa? Vari to neboli všetci, čo vyšli z Egypta pod Mojžišovým vedením?
17 A na koho zanevrel na štyridsať rokov? Či nie na tých, čo zhrešili a ich telá popadali na púšti?
18 A komu prisahal, že nevojdú do jeho odpočinku, ak nie tým, čo neuverili?
19 Vidíme teda, že nemohli vojsť pre nevieru.