11 Keď však prišiel Kristus, veľkňaz budúceho dobra, cez väčší a dokonalejší stan, zhotovený nie rukou, čiže nie z tohto stvoreného sveta,
12 raz navždy vošiel do svätyne, no nie s krvou capov a teliat, ale so svojou vlastnou krvou, a tak získal večné vykúpenie.
13 Veď ak už pokropenie krvou capov a býkov a popol z jalovice posväcuje poškvrnených, aby boli telesne čistí,
14 o to viac krv Krista, ktorý mocou večného Ducha sám seba priniesol Bohu ako nepoškvrnenú obetu, očistí nám svedomie od mŕtvych skutkov, aby sme mohli slúžiť živému Bohu.
15 A preto je prostredníkom novej zmluvy, aby prisľúbenie večného dedičstva dosiahli všetci, čo sú povolaní — lebo podstúpil smrť, aby ich vykúpil z previnení spáchaných počas prvej zmluvy.
16 Tam, kde je závet, musí sa dokázať smrť toho, kto ho utvoril.
17 Len závet zomrelých je platný, nie je však platný, kým žije ten, čo ho urobil.