1 Zhoďte teda zo seba všetku zlobu i všetku faloš a pokrytectvo, závisť a všetky ohovárania
2 a ako práve narodené deti túžte po čistom duchovnom mlieku, aby ste od neho rástli na spásu,
3 keď ste už okúsili, že Pán je dobrý.
4 Pristupujte k nemu, živému kameňu, ktorý ľudia síce zavrhli, ale pred Bohom je vyvolený a vzácny.
5 Aj vy sa dajte zabudovať ako živé kamene do duchovného domu, aby ste sa stali svätým kňazstvom, ktoré bude prinášať duchovné obety, príjemné Bohu skrze Ježiša Krista.
6 Veď v Písme je napísané: Hľa, kladiem na Sione kameň, uholný, vyvolený, vzácny; kto verí v neho, nebude zahanbený.
7 Pre vás, veriacich je vzácny, ale pre neveriacich je to kameň, čo stavitelia zavrhli; ten sa stal kameňom uholným
8 a kameňom úrazu i skalou pohoršenia. Oni sa oň potkýnajú, lebo nepočúvajú slovo — na to boli aj určení.
9 Vy však ste vyvolený rod, kráľovské kňazstvo, jeho vlastný svätý národ, aby ste zvestovali veľké skutky toho, čo vás povolal z temnoty do svojho predivného svetla.
10 Kedysi ste neboli ľudom,ale teraz ste Boží ľud;prv ste boli bez milosrdenstva,ale teraz ste milosrdenstvo dosiahli.
11 Milovaní, povzbudzujem vás ako cudzincov a pútnikov, aby ste sa zdržiavali telesných žiadostí, ktoré bojujú proti duši.
12 Vaše správanie medzi pohanmi nech je vzorné, aby tí, čo vás teraz osočujú ako zločincov, videli vaše dobré skutky a v deň navštívenia za to oslavovali Boha.
13 S ohľadom na Pána sa podriaďte každému ľudskému zriadeniu, či už kráľovi ako najvyššiemu vládcovi,
14 alebo vladárom, ktorých posiela trestať tých, čo robia zle, a chváliť tých, čo konajú dobro.
15 Veď Božia vôľa je, aby ste konaním dobra umlčali nevedomosť nerozumných ľudí.
16 Ste slobodní, no nie ako tí, ktorým sloboda slúži na zastieranie zloby, ale ako Boží služobníci.
17 Všetkých si uctite, bratov milujte, Boha sa bojte, kráľa si ctite!
18 Sluhovia, vo všetkej bázni sa podriaďujte svojim pánom, nielen dobrým a miernym, ale aj hrubým.
19 Veď je to milosť, ak niekto, pretože sa riadi vo svedomí podľa Boha, znáša protivenstvá a nevinne trpí.
20 Veď aká je to sláva, keď budete trpezlivo znášať rany za to, že hrešíte? Ale ak dobre robíte a vydržíte v utrpení, to je Bohu milé.
21 Veď na to ste boli povolaní; pretože aj Kristus trpel za vás a zanechal vám príklad, aby ste kráčali v jeho šľapajach.
22 On sa hriechu nedopustil, ani lesť nebola v jeho ústach.
23 Keď mu zlorečili, on nezlorečil, keď trpel, nevyhrážal sa, ale všetko odovzdal tomu, čo spravodlivo súdi.
24 On sám, na vlastnom tele vyniesol naše hriechy na drevo, aby sme odumreli hriechom a žili vďaka spravodlivosti. Jeho ranami ste boli uzdravení.
25 Boli ste totiž ako blúdiace ovce, no teraz ste sa vrátili k pastierovi a biskupovi svojich duší.