1 Veď sami viete, bratia, že náš príchod k vám nebol márny.
2 Ale, ako viete, hoci sme predtým mnoho vytrpeli a boli pohanení vo Filipách, našli sme odvahu vo svojom Bohu ohlasovať vám uprostred mnohých zápasov Božie evanjelium.
3 Lebo naše povzbudzovanie nepochádzalo z omylu ani z nečistých pohnútok, ani z podvodu,
4 ale ako nás Boh uznal za hodných a zveril nám evanjelium, tak hovoríme, nie aby sme sa páčili ľuďom, ale Bohu, ktorý skúma naše srdcia.
5 Lebo ako viete, nikdy sme sa nezaliečali rečami, ani nebolo v nás lakomstvo, ktoré by sme museli skrývať — Boh je svedok.
6 Nehľadali sme slávu ani u ľudí, ani u vás, ani u nikoho,
7 hoci ako Kristovi apoštoli sme mohli dať najavo svoju dôležitosť, ale boli sme medzi vami vľúdni, ako keď matka kŕmi a láska svoje deti.
8 Tak sme vám boli naklonení, že by sme vám najradšej boli dali nielen Božie evanjelium, ale aj vlastné duše, pretože sme si vás obľúbili.
9 Iste sa, bratia, pamätáte na našu prácu a na našu námahu. Vo dne v noci sme pracovali, aby sme nikomu z vás neboli na ťarchu, a tak sme vám hlásali Božie evanjelium.
10 Vy i Boh ste svedkami, ako zbožne, spravodlivo a bezúhonne sme sa správali k vám veriacim.
11 Viete dobre, že sme každého z vás ako otec svoje deti
12 napomínali, povzbudzovali a zaprisahávali, aby ste viedli život dôstojný Boha, ktorý vás povoláva do svojho kráľovstva a slávy.
13 A preto aj my neprestajne ďakujeme Bohu, že keď ste prijali Božie slovo, ktoré ste počuli od nás, nie ako ľudské slovo, ale ako Božie slovo — akým naozaj je. Ono pôsobí vo vás veriacich.
14 Veď vy, bratia, napodobňujete Božie cirkvi, ktoré sú v Kristovi Ježišovi v Judsku. Veď aj vy ste vytrpeli od svojich krajanov to isté, čo oni od Židov,
15 ktorí zabili aj Pána Ježiša i prorokov a aj nás prenasledovali. Bohu sa nepáčia a sú v nepriateľstve so všetkými ľuďmi.
16 Nám bránia kázať pohanom, aby boli spasení. Tak iba neustále napĺňajú mieru svojich hriechov. Už sa však na nich ukazuje konečný Boží hnev.
17 Bez vás, bratia, sme načas osireli, aj keď to bolo nakrátko a iba tvárou, no nie srdcom —, tým viac sme sa s veľkou túžbou usilovali vidieť vašu tvár.
18 Chceli sme totiž prísť k vám, ja, Pavol, raz i druhý raz, ale satan nám to prekazil.
19 Veď kto je naša nádej alebo radosť, alebo veniec chvály pred naším Pánom Ježišom pri jeho príchode, nie práve vy?
20 Áno, vy ste naša sláva i radosť.