15 Keď som bol v Jeruzaleme, obrátili sa na mňa s jeho prípadom židovskí veľkňazi a starší a dožadovali sa jeho odsúdenia.
16 Odpovedal som im, že u Rimanov nie je zvykom vydať obžalovaného skôr, ako by dostal možnosť brániť sa proti obvineniu v prítomnosti žalobcov.
17 Prišli sem teda za mnou a ja som na druhý deň bez prieťahov zasadol na súdnu stolicu a prikázal som predviesť toho človeka.
18 Žalobcovia ho obstúpili, no nevzniesli proti nemu nijaké obvinenie zo zločinov, z ktorých som ho ja podozrieval.
19 Mali s ním iba akési spory o svojom náboženstve a o akomsi Ježišovi, ktorý zomrel, a o ktorom Pavol tvrdí, že žije.
20 Keďže som bol v rozpakoch, ako tieto veci riešiť, opýtal som sa, či by nechcel ísť do Jeruzalema a tam sa dať pre toto súdiť.
21 Ale Pavol sa odvolal a žiadal, aby bol väznený až do rozhodnutia Jeho Veličenstva. Prikázal som teda strážiť ho, kým ho nepošlem k cisárovi.