1 Istý muž menom Ananiáš, spolu s manželkou Zafirou, predali majetok.
2 S manželkiným vedomím si časť peňazí odložil a zvyšok priniesol a položil apoštolom k nohám.
3 No Peter mu povedal: Ananiáš! Prečo ti satan naplnil srdce, aby si klamal Duchu Svätému a odložil si si z peňazí za predané pole?
4 Nebolo vari tvoje, kým si ho mal? A keď si ho už predal, nemohol si s peniazmi zaň voľne nakladať? Ako si sa mohol rozhodnúť pre takúto vec? Neklamal si ľuďom, ale Bohu.
5 Keď Ananiáš počul tieto slová, padol a naposledy vydýchol. A všetkých, čo to počuli, sa zmocnil veľký strach.
6 Nato mladší z nich vstali, zavinuli ho, vyniesli a pochovali.
7 Asi o tri hodiny neskôr prišla aj jeho žena, nevediac, čo sa stalo.
8 Peter sa aj jej spýtal: Povedz mi, predali ste pole len za toľko? A ona odpovedala: Áno, len za toľko.
9 Tu jej Peter povedal: Prečo ste sa dohodli pokúšať Pánovho Ducha? Počuj, nohy tých, čo pochovali tvojho muža, sú práve predo dvermi, a vynesú i teba.
10 V tej chvíli padla k jeho nohám a vydýchla. Keď mládenci vošli dnu, našli ju mŕtvu, vyniesli ju a pochovali k jej mužovi.
11 Celej cirkvi a všetkých, čo o tom počuli, zmocnil sa veľký strach.
12 Medzi ľudom sa rukami apoštolov dialo veľa znamení a zázrakov. Všetci sa svorne zdržiavali v Šalamúnovom stĺporadí.
13 Nikto iný sa neodvažoval k nim pridružiť, ale ľud ich chválil
14 a ustavične pribúdalo mnoho mužov i žien, čo uverili v Pána.
15 Ešte aj chorých vynášali na ulice a kládli ich na lôžka a nosidlá, aby aspoň Petrov tieň padol na niektorého z nich, keď tadiaľ pôjde.
16 Aj z miest okolo Jeruzalema sa schádzalo množstvo ľudí, ktorí prinášali chorých a trápených nečistými duchmi, a všetci boli uzdravení.
17 Vtedy vystúpil veľkňaz a všetci, čo boli s ním, totiž strana saducejov, plní žiarlivosti
18 položili ruky na apoštolov a uvrhli ich do verejného žalára.
19 Pánov anjel však otvoril v noci dvere väzenia, vyviedol ich von a povedal:
20 Choďte, postavte sa a hovorte v chráme ľudu všetky slová o tomto živote.
21 Oni ho počúvli, vošli včasráno do chrámu a učili. Keď prišiel veľkňaz a tí, čo boli s ním, zvolali veľradu i všetkých starších spomedzi synov Izraela a poslali do väzenia sluhov, aby priviedli apoštolov.
22 No vo väzení ich nenašli. Vrátili sa teda a oznámili:
23 Väzenie sme našli celkom bezpečne uzamknuté, strážnici stáli pri dverách, ale keď sme otvorili, vnútri sme nikoho nenašli.
24 Keď veliteľ chrámovej stráže a veľkňazi počuli tieto slová, boli v pomykove, čo sa vlastne stalo.
25 Tu ktosi prišiel a oznámil im: Muži, ktorých ste uväznili, stoja v chráme a učia ľud.
26 Veliteľ stráže so sluhami hneď odišiel a priviedol ich; nie však násilím, lebo sa báli ľudu, aby ich neukameňoval.
27 Priviedli teda apoštolov a postavili ich pred veľradu. Veľkňaz im povedal:
28 Dôrazne sme vám zakázali učiť v tomto mene. A hľa, vy ste naplnili Jeruzalem svojím učením a na nás chcete uvaliť krv toho človeka!
29 Peter a apoštoli odpovedali: Boha treba poslúchať viac ako ľudí.
30 Boh našich otcov vzkriesil Ježiša, ktorého ste vy zavesili na drevo a zabili.
31 Boh ho však svojou pravicou povýšil za Vodcu a Spasiteľa, aby daroval Izraelu pokánie a odpustenie hriechov.
32 A my sme svedkami týchto udalostí aj Duch Svätý, ktorého dal Boh tým, čo ho poslúchajú.
33 Keď to počuli, zúrili a chceli ich zahubiť.
34 Vtedy vo veľrade vstal istý farizej menom Gamaliel, učiteľ zákona, ktorého si vážil celý národ, a rozkázal vyviesť tých ľudí na chvíľu von.
35 Potom im povedal: Muži Izraela! Dobre si rozmyslite, čo chcete urobiť s týmito ľuďmi.
36 Veď prednedávnom povstal Teudas a hovoril o sebe, že je niekým výnimočným. Pridalo sa k nemu asi štyristo ľudí, no keď ho zabili, všetci, čo mu uverili, sa rozpŕchli a nikto z nich neostal.
37 Po ňom, v dňoch súpisu, povstal Júda Galilejský a strhol so sebou ľud. Aj on zahynul a rozpŕchli sa všetci, čo šli za ním.
38 Preto vám hovorím: Nechajte týchto ľudí a prepustite ich, lebo ak tento zámer a toto dielo pochádza od ľudí, rozpadne sa,
39 no ak je od Boha, nebudete ich môcť vyhubiť; aby sa neukázalo, že bojujete aj proti Bohu. Tak sa mu dali presvedčiť.
40 Zavolali si apoštolov, dali ich zbičovať, zakázali im hovoriť v Ježišovom mene a prepustili ich.
41 Oni odišli spred veľrady natešení, že boli uznaní za hodných znášať potupu pre toto meno.
42 Každý deň neprestajne učili v chráme i po domoch a ohlasovali evanjelium, že Ježiš je Mesiáš.