21 Ľudia už dlho nič nejedli. Vtedy sa Pavol postavil do stredu a povedal: Mali ste ma, muži, poslúchnuť a nehýbať sa z Kréty. Boli by ste si ušetrili túto škodu a stratu.
22 Teraz vás vyzývam, aby ste neklesali na duchu, lebo nikto z vás nepríde o život, iba plavidlo sa zničí.
23 Tejto noci totiž pri mne zastal anjel toho Boha, ktorému patrím a ktorému slúžim,
24 a povedal: Neboj sa, Pavol. Máš predsa stáť pred cisárom a Boh ti daroval všetkých, čo sa plavia s tebou.
25 Preto, muži, neklesajte na duchu. Verím totiž Bohu, že to bude tak, ako mi povedal.
26 Máme sa dostať k nejakému ostrovu.
27 Keď nadišla štrnásta noc a hnalo nás to po Adriatickom mori, okolo polnoci sa námorníkom zdalo, že sa blížia k nejakej pevnine.