27 Keď nadišla štrnásta noc a hnalo nás to po Adriatickom mori, okolo polnoci sa námorníkom zdalo, že sa blížia k nejakej pevnine.
28 Spustili olovnicu a namerali dvadsať siah hĺbky. Keď prešli kúsok, spustili ju znova a namerali pätnásť siah.
29 V obave, aby sme nenarazili na skaliská, spustili zo zadnej časti lode štyri kotvy a želali si, aby už bol deň.
30 Keď sa námorníci pokúšali ujsť z lode a spustili čln na more pod zámienkou, že idú spustiť kotvy aj z prednej časti lode,
31 Pavol povedal stotníkovi a vojakom: Ak títo neostanú na lodi, ani vy sa nemôžete zachrániť.
32 Vtedy vojaci preťali povrazy na člne a nechali ho spadnúť.
33 A kým nezačalo svitať, Pavol všetkých vyzval, aby si zajedli. Hovoril: Dnes je už štrnásty deň, čo vyčkávate bez jedla a nič ste nevzali do úst.