2 Domorodci sa k nám správali neobyčajne láskavo. Rozložili oheň a všetkých nás prijali, lebo začalo pršať a bolo chladno.
3 Keď Pavol nazbieral hŕbu raždia a kládol z neho na oheň, zahryzla sa mu do ruky vretenica, ktorá unikla pred horúčavou.
4 Keď domorodci uvideli, ako mu had visí na ruke, hovorili si: Tento človek je iste vrah; hoci sa zachránil pred morom, trestajúca spravodlivosť mu nedopraje žiť.
5 On ho však striasol do ohňa a nič sa mu nestalo.
6 Oni čakali, že čoskoro opuchne alebo padne mŕtvy. Ale keď už dlho čakali a videli, že sa s ním nič zlé nedeje, zmenili mienku a hovorili, že je boh.
7 V okolí toho miesta mal pozemky náčelník ostrova Publius. Ten nás prijal a tri dni sa o nás prívetivo staral ako o hostí.
8 Publiov otec práve vtedy ležal chorý; mal úplavicu s horúčkou. Pavol vošiel k nemu, pomodlil sa, položil naňho ruky a uzdravil ho.