1 Toto mi ukázal Pán, Hospodin:Hľa, kôš zrelého ovocia.
2 Povedal: Čo vidíš, Amos?Odpovedal som: Kôš zrelého ovocia.Vtedy mi povedal Hospodin:Prišiel koniec na môj izraelský ľud,už mu viac neodpustím.
3 V onen deň budú znieť chrámové spevy ako kvílenie— znie výrok Pána, Hospodina —na každom mieste bude mnoho mŕtvol,ktoré ticho pohodia.
4 Čujte toto, vy, ktorí gniavite bedárova nivočíte chudobných krajiny,
5 vraviac: Kedy prejde novmesiac,aby sme mohli predávať obilie,a sobota, aby sme otvorili obilnice,zmenšovali mieru a zvyšovali cenui podvádzali falošnou váhou,
6 aby sme za peniaze kupovali núdznycha bedárov za pár sandálov,aby sme plevy predávali ako zrno?
7 Hospodin prisahal na Jákobovu pýchu:Ani na jeden z vašich činov nezabudnem!
8 Či sa nemusí preto i zem zachvieťa smútiť každý jej obyvateľ,zdvihnúť sa celá ako Níla zmietať sa i klesnúť ako veľtok Egypta?
9 V ten deň sa stane— znie výrok Pána, Hospodina —že dám zapadnúť slnku na poludniea zahalím temnotou zem za jasného dňa.
10 Na smútok premením vaše slávnostia na žalospevy všetky vaše piesne;vrecovinou pokryjem všetky bedráa každú hlavu plešinou;a urobím to ako smútok za jedináčkoma koniec toho ako trpký deň.
11 Hľa, prichádzajú dni— znie výrok Pána, Hospodina —,keď pošlem na zem hlad.Nie hlad po chlebe ani smäd po vode,ale po počúvaní Hospodinových slov.
12 Putovať budú od mora k moru,od severu k východu sa budú túlaťa hľadať slovo Hospodina,ale ho nenájdu.
13 V ten deň omdlejú od smädukrásne panny i mládenci.
14 Tí, čo prisahajú na modly Samáriea vravia: Akože žije tvoje božstvo, Dán,akože žije tvoja cesta, Beér-Šeba!Padnú a nepovstanú viac.