21 Ona vyšla hore, uložila ho na posteľ Božieho muža, zavrela za sebou a odišla.
22 Potom si zavolala muža a povedala: Nože mi pošli niektorého zo sluhov a nejakú oslicu. Musím sa čo najrýchlejšie dostať k Božiemu mužovi, potom sa vrátim.
23 Spýtal sa: Prečo chceš ísť k nemu dnes? Veď nie je ani novmesiac, ani sobota. Odpovedala: To nič!
24 Potom osedlala oslicu a svojmu sluhovi prikázala: Poháňaj a bež! Nespomaľuj jazdu, kým ti nepoviem.
25 Tak prišla k Božiemu mužovi na vrch Karmel. Keď ju Boží muž z diaľky uvidel, svojmu sluhovi Géchazimu povedal: Pozri, to je tá Šunémčanka!
26 Bež ju privítať a spýtaj sa jej, ako sa má ona, jej muž a dieťa. Odpovedala: Dobre.
27 Keď prišla na vrch k Božiemu mužovi, objala mu nohy. Tu pristúpil Géchazi, aby ju odtiahol. Boží muž však povedal: Nechaj ju, lebo je roztrpčená. Hospodin mi to zatajil a neoznámil.