1 Elizeus povedal žene, ktorej vzkriesil syna: Vstaň a presťahuj sa prechodne i s domácnosťou na iné miesto, lebo Hospodin privolal hlad. Ten už prišiel do krajiny na sedem rokov.
2 Žena sa zariadila podľa slova Božieho muža. Odišla so svojou domácnosťou a sedem rokov prechodne bývala v krajine Filištíncov.
3 Po siedmich rokoch sa tá žena vrátila z krajiny Filištíncov a šla ku kráľovi domáhať sa svojho domu a poľa.
4 Kráľ sa práve zhováral so sluhom Božieho muža, Géchazim. Povedal: Nože mi rozprávaj o všetkých významných skutkoch, ktoré vykonal Elizeus.
5 Keď rozprával kráľovi o tom, ako vzkriesil mŕtveho, žena, ktorej vzkriesil syna, si práve vtedy podávala žiadosť vo veci zabrania jej domu a poľa. Géchazi povedal: Môj pán a kráľ! To je tá žena a jej syn, ktorého vzkriesil Elizeus.
6 Kráľ požiadal ženu, aby mu to vyrozprávala. Potom jej kráľ pridelil jedného dvorana, ktorý mal zariadiť vrátenie všetkého, čo jej patrilo, i všetkého výnosu z poľa odo dňa, keď opustila krajinu, až po prítomnosť.
7 Elizeus prišiel raz do Damasku, keď bol sýrsky kráľ Ben-Hadad chorý. Oznámili mu: Prišiel sem Boží muž.
8 Kráľ povedal Chazaelovi: Vezmi so sebou dar, vyhľadaj Božieho muža a prezveď sa u neho na slovo Hospodina, či prekonám túto chorobu.
9 Chazael ho šiel navštíviť. Vzal so sebou dar, rôzne cennosti z Damasku, náklad na štyridsať tiav. Tak prišiel a zastal pred ním s odkazom: Tvoj syn, sýrsky kráľ Ben-Hadad ma posiela k tebe s otázkou: Prekonám túto chorobu?
10 Elizeus mu odpovedal: Choď a povedz mu: Určite sa uzdravíš, no Hospodin mi zjavil, že istotne zomrie.
11 Nato mu tvár stŕpla, veľmi ho to dojalo, až sa Boží muž rozplakal.
12 Chazael sa spýtal: Prečo plače môj pán? Odpovedal: Lebo viem, akej ukrutnosti sa dopustíš voči Izraelitom. Ich pevnosti vypáliš, ich junákov pobiješ mečom, ich dojčatá poroztínaš a ich tehotné ženy rozpáraš.
13 Chazael namietal: Je tvoj služobník azda pes, aby sa dopustil toľkých ukrutností? Elizeus odvetil: Hospodin mi zjavil, že sa staneš sýrskym kráľom.
14 Potom odišiel od Elizea a prišiel k svojmu pánovi. Ten sa ho spýtal: Čo ti povedal Elizeus? Povedal: Uistil ma, že budeš žiť.
15 Na druhý deň si vzal prikrývku, namočil ju do vody a priložil mu ju na tvár, takže zomrel. Po ňom sa stal kráľom Chazael.
16 V piatom roku vlády izraelského kráľa Jórama, syna Achábovho, ba už za Jóšafata, judského kráľa, sa stal judským kráľom Jóšafatov syn Jóram.
17 Mal tridsaťdva rokov, keď sa stal kráľom a v Jeruzaleme vládol osem rokov.
18 Chodil po ceste izraelských kráľov podľa Achábovho domu. Veď mal za ženu Achábovu dcéru! Robil to, čo sa protiví Hospodinovi.
19 Hospodin však nechcel vyhladiť Júdu pre svojho služobníka Dávida. Prisľúbil mu totiž, že mu dá trvalé svetlo potomstva.
20 Za jeho čias sa vymanil Edóm z područia Júdu a nastolil si vlastného kráľa.
21 Potom prešiel Jóram spolu so všetkými vozmi do Cáiru. V noci vstal a zaútočil na Edómčanov, ktorí ho i s veliteľmi bojových vozov obkľúčili. Ľud sa stiahol do svojich stanov.
22 Tak sa stal Edóm až dodnes nezávislým od Júdu. Súčasne sa vtedy vymanila aj Libna.
23 Ostatné Jóramove príbehy a všetko, čo vykonal, je poznačené v Kronike judských kráľov.
24 Keď sa Jóram uložil k svojim otcom, pochovali ho k nim v meste Dávidovom. Po ňom sa stal kráľom jeho syn Achazja.
25 V dvanástom roku vlády izraelského kráľa Jórama, syna Achábovho, sa stal judským kráľom Jóramov syn Achazja.
26 Mal dvadsaťdva rokov, keď sa stal kráľom a vládol jeden rok v Jeruzaleme. Jeho matka, dcéra izraelského kráľa Omriho, sa volala Atalja.
27 Chodil po ceste Achábovho rodu a robil to, čo sa protiví Hospodinovi. Patril predsa do Achábovej rodiny.
28 Raz sa vybral s Achábovým synom Jóramom do boja proti sýrskemu kráľovi Chazaelovi pri Rámot-Gileáde. Sýrčania však Jórama porazili.
29 Kráľ Jóram sa musel utiahnuť do Jezreelu, aby sa zotavoval z rán, ktoré mu zasadili Sýrčania v Ráme v boji so sýrskym kráľom Chazaelom. Achazja, syn judského kráľa Jórama, odišiel do Jezreela navštíviť Achábovho syna Jórama, pretože bol ranený.