9 Vzájomne si pritom vyčítali: Nerobíme správne. Tento deň je dňom dobrej zvesti, a my mlčíme. Ak budeme vyčkávať až do ranného svitu, obvinia nás. Poberme sa a poďme to oznámiť kráľovskému domu.
10 Keď prišli, zavolali na vrátnika mesta a hlásili: Vnikli sme do sýrskeho tábora, ale tam vôbec nikoho nebolo, ani stopy po človeku, iba priviazané kone i osly a stany v pôvodnom stave.
11 Ten privolal ďalších vrátnikov a tí oznámili správu priamo kráľovskému domu.
12 Kráľ v noci vstal a povedal svojim služobníkom: Poviem vám, čo na nás chystajú Sýrčania. Vedia, že hladujeme, preto odišli z tábora, aby sa skryli v poli. Predpokladajú, že tých, čo vyjdú z mesta, pochytajú živých a tak vniknú do mesta.
13 Jeden z jeho služobníkov podal návrh: Treba vziať päť koní, čo tu ešte zostali, a vyslať ich na prieskum. Iste ich je ako celkové množstvo Izraela, ktoré ešte zostalo, alebo ako celé množstvo Izraela, ktoré zahynulo. Pošleme ich a uvidíme.
14 Vzali si dva bojové vozy s koňmi a kráľ ich vyslal smerom k sýrskemu táboru s príkazom: Vydajte sa na prieskum!
15 Sledovali ich až po Jordán. Napodiv bola celá cesta plná šatstva a zbraní, ktoré Sýrčania v zmätku poodhadzovali. Poslovia po svojom návrate podali kráľovi hlásenie.