10 Teraz ma už nechaj, nech proti nim vzplanie môj hnev a vyhubím ich. Z teba však urobím veľký národ.
11 Mojžiš sa však usiloval obmäkčiť Hospodina, svojho Boha, a povedal: Hospodin, prečo planie tvoj hnev proti tvojmu ľudu, ktorý si svojou veľkou silou a pevnou rukou vyviedol z Egypta?
12 Prečo majú Egypťania hovoriť: Zlomyseľne ich vyviedol, aby ich vyvraždil na vrchoch a zmietol z povrchu zeme? Odvráť svoj prudký hnev, upusť od zlého úmyslu proti svojmu ľudu.
13 Rozpomeň sa na Abraháma, Izáka a Izraela, svojich služobníkov, ktorým si prisahal sám na seba a ktorým si prisľúbil: Rozmnožím vaše potomstvo ako hviezdy na nebi a celú túto krajinu, o ktorej som vám hovoril, dám vášmu potomstvu, aby ju navždy vlastnilo.
14 Hospodin sa zľutoval a upustil od zla, ktoré ohlásil svojmu ľudu.
15 Mojžiš sa obrátil a zostúpil z vrchu s dvoma tabuľami svedectva v ruke. Tabule boli popísané z jednej i z druhej strany.
16 Tie tabule boli Božím dielom, aj písmo, vyryté na tabuliach, bolo Božie.