1 Hospodin povedal Mojžišovi: Choď k faraónovi a povedz mu: Toto hovorí Hospodin, Boh Hebrejov: Prepusť môj ľud, aby mi slúžil.
2 Ak sa budeš zdráhať prepustiť ho a budeš ho zatvrdnuto zdržiavať,
3 potom Hospodinova ruka veľmi ťažko v podobe moru doľahne na tvoj dobytok, čo je na poli, na kone, osly, ťavy, býky i na ovce.
4 Hospodin však urobí rozdiel medzi izraelským a egyptským dobytkom, takže nič nezhynie z toho, čo patrí Izraelitom.
5 Hospodin určil aj čas, keď povedal: Zajtra to Hospodin urobí v krajine.
6 Hospodin to nasledujúceho dňa aj urobil. Všetky stáda Egypťanov uhynuli, ale z izraelského stáda neuhynul ani jediný kus.
7 Faraón si to dal zistiť, a naozaj, z izraelských stád neuhynul ani jediný kus. Faraónovo srdce aj napriek tomu zostalo zatvrdnuté a ľud neprepustil.
8 Hospodin povedal Mojžišovi a Áronovi: Naberte si plné priehrštia sadzí z pece a nech ich Mojžiš pred očami faraóna rozhodí smerom k nebu.
9 Po celom Egypte sa sadze rozletia ako jemný prášok a v celom Egypte sa na ľuďoch i na dobytku vyhodia pľuzgierovité vredy.
10 Nabrali teda sadzí z pece, postavili sa pred faraóna a Mojžiš ich rozhodil smerom k nebu. Na ľuďoch i na dobytku sa potom objavili pľuzgierovité vredy.
11 Pre vredy sa ani veštci nemohli postaviť pred Mojžiša, lebo vredy boli na nich i na všetkých Egypťanoch.
12 Hospodin však zatvrdil faraónovo srdce. Faraón ich neposlúchol, ako to Mojžišovi predpovedal Hospodin.
13 Hospodin povedal Mojžišovi: Včasráno predstúp pred faraóna a povedz mu: Toto hovorí Hospodin, Boh Hebrejov: Prepusť môj ľud, aby mi slúžil,
14 lebo teraz zošlem na teba, na tvojich služobníkov i na tvoj ľud všetky pohromy, aby si poznal, že na celej zemi niet nikoho, ako som ja.
15 Už vtedy, keď som vystrel svoju ruku, aby som teba i tvoj ľud trestal morom, mohol som ťa odstrániť zo zeme.
16 Zachoval som ťa však len preto, aby som na tebe mohol ukázať svoju moc a po celej zemi sa rozprávalo o mojom mene.
17 Ty sa ďalej voči môjmu ľudu správaš povýšenecky a nechceš ho prepustiť.
18 Preto zajtra o tomto čase zošlem také prudké krupobitie, aké nebolo v Egypte odvtedy, čo trvá, až dodnes.
19 Rýchlo daj teda odviesť do bezpečia stáda a všetko, čo máš na poli. Všetci ľudia a zvieratá, čo budú na poli a nie pod strechou, zasiahne krupobitie a zahynú.
20 Tí z faraónových služobníkov, ktorí sa zľakli Hospodinových slov, doviedli svojich otrokov i stáda do prístrešia.
21 Tí, čo si Hospodinovo slovo nevzali k srdcu, nechali otrokov i stáda na poli.
22 Hospodin povedal Mojžišovi: Vystri ruku k nebu. Na celý Egypt príde krupobitie, ktoré postihne ľudí, dobytok i všetko poľné rastlinstvo v krajine.
23 Keď Mojžiš zodvihol palicu k nebu, Hospodin zoslal hromobitie i ľadovec. Na zem padal oheň. Takto Hospodin zoslal na Egypt krupobitie.
24 Za krupobitia šľahal oheň. Niečo také strašné nebolo v celom Egypte, odkedy sa stal národom.
25 Ľadovec zbil v celom Egypte všetko, čo bolo na poli, od ľudí po dobytok. Krupobitie zničilo všetko poľné rastlinstvo a polámalo všetky stromy na poli.
26 Len v kraji Góšen, kde bývali Izraeliti, ľadovec nebol.
27 Vtedy si dal faraón zavolať Mojžiša a Árona a povedal im: Zase som zhrešil. Hospodin je spravodlivý, ja a môj ľud sme však bezbožní.
28 Proste Hospodina. Hromobitia a ľadovca je už dosť. Prepustím vás, nemusíte tu zostať.
29 Mojžiš mu odpovedal: Len čo vyjdem z mesta, vystriem ruky k Hospodinovi. Prestane hromobitie i ľadovec, aby si poznal, že zem je Hospodinova.
30 Viem však, že ani ty, ani tvoji služobníci sa ešte stále nebudete báť Hospodina, Boha.
31 Ľan a jačmeň boli zbité, lebo jačmeň bol už v klasoch a ľan práve kvitol.
32 Pšenica a špalda zbité neboli, lebo sú neskoršie.
33 Mojžiš odišiel z mesta od faraóna a zdvihol ruky k Hospodinovi. Hromobitie i ľadovec prestali a dážď sa už nelial na zem.
34 Keď faraón videl, že dážď, ľadovec a hromobitie prestali, hrešil ďalej. Faraón i jeho služobníci si zatvrdili srdce.
35 Faraónovo srdce zostávalo naďalej zatvrdnuté a Izraelitov neprepustil, ako to predpovedal Hospodin prostredníctvom Mojžiša.