22 Mojžiš však odpovedal: To by nebolo správne. To, čo máme obetovať Hospodinovi, svojmu Bohu, Egypťania pokladajú za ohavnosť. Či by nás neukameňovali, keby sme pred nimi obetovali to, čo im je ohavnosťou?
23 Odídeme na vzdialenosť troch dní cesty na púšť a tam budeme obetovať Hospodinovi, nášmu Bohu, ako nám prikázal.
24 Faraón povedal: Prepustím vás teda, aby ste obetovali Hospodinovi, svojmu Bohu, na púšti. Len neodchádzajte príliš ďaleko a proste za mňa.
25 Mojžiš odpovedal: Keď od teba odídem, budem za teba prosiť Hospodina a zajtra odletia muchy od faraóna, od jeho služobníkov i od jeho ľudu. Len nech nás faraón zase neoklame, že by nechcel prepustiť ľud, aby obetoval Hospodinovi.
26 Potom Mojžiš odišiel od faraóna a prosil Hospodina.
27 Hospodin vypočul Mojžišovu prosbu. Muchy odleteli od faraóna, od jeho služobníkov i od jeho ľudu, takže nezostala ani jediná.
28 Faraónovo srdce zostalo naďalej zatvrdnuté a ľud neprepustil.