1 Zatrúbte na roh na Sione,kričte na poplach na mojom svätom vrchu,nech sa trasú všetci obyvatelia krajiny,lebo prichádza deň Hospodina.Áno, blízko je
2 deň tmy a temnoty,deň hustých oblakov a mrákavy.Ako ranný úsvit po vrchochrozprestiera sa početný a mocný ľud,jemu podobný nebol od vekov,ani po ňom nebudeaž do čias najvzdialenejších pokolení.
3 Pred ním zožiera oheň,za ním spaľuje plameň.Ako záhrada Eden je pred ním celá krajinaa za ním znivočená púšť.Nič neutečie pred ním.
4 Vzhľadom sa podobajú koňoma bežia ako tátoše.
5 Sú ako rachot vozov,keď poskakujú po končiaroch vrchov.Sú ako praskot blčiaceho ohňa,ktorý spaľuje slamu.Sú ako mocný ľud,ktorý je pripravený na boj.
6 Národy sa chvejú pred nimia tváre všetkých blednú.
7 Bežia ako hrdinovia,vystupujú na hradby ako bojovníci.Každý ide svojou cestou,neodchyľuje sa od svojej dráhy.
8 Nikto nevráža do druhého,každý ide svojím smerom,i cez strely sa neprestajne rútia.
9 Vtrhnú do mesta,vybehnú na hradby,vystúpia na domy,vlezú ako zlodej cez okná.
10 Pred nimi sa zatrasie zem,nebesá sa zachvejú,slnko a mesiac stemnejúa hviezdy stratia svoj jas.
11 Hospodin vydá povel svojmu vojsku,lebo jeho tábor je veľmi veľkýa mocní sú tí, čo splnia jeho rozkaz.Preto je deň Hospodina veľký a veľmi hrozný.Kto ho môže zniesť?
12 Teraz však— znie výrok Hospodina —vráťte sa ku mnecelým srdcom a pôstom,plačom a nárekom!
13 Roztrhnite si srdcia a nie rúcha,vráťte sa k Hospodinovi, svojmu Bohu!Veď je milostivý a milosrdný,trpezlivý a veľmi ľútostivý,lebo mu je ľúto spôsobiť pohromu.
14 Kto vie, či sa opäť nezľutujea nezanechá za sebou požehnanie,takže bude pokrmová i nápojová obetapre Hospodina, vášho Boha.
15 Zatrúbte na roh na Sione!Vyhláste posvätný pôst,zvolajte slávnostné zhromaždenie!
16 Zhromaždite ľud, posväťte zbor,zvolajte starších, zhromaždite malé deti i dojčatá!Nech vyjde ženích zo svojej izbyi nevesta zo svojej komôrky.
17 Medzi predsieňou a oltárom nech plačú kňazi,služobníci Hospodina, a nech prosia:Ušetri, Hospodin, svoj ľud,a nevydaj na potupu svoj dedičný podiel,aby sa pohania z neho nevysmievali.Prečo by mali vravieť medzi národmi:Kdeže je ich Boh?
18 Vtedy sa Hospodin rozhorlí za svoju krajinua zľutuje sa nad svojím ľudom.
19 Hospodin dá odpoveď svojmu ľudu:Hľa, posielam vám obilie, mušt i oleja nasýtite sa tým.Viac vás už nevydám na potupu medzi pohanmi.
20 Vzdialim od vás nepriateľa zo severua zaženiem ho do vyprahnutej a pustej krajiny:jeho predný zástup do Východného moraa jeho zadný zástup do Západného mora.Jeho zápach sa bude roznášaťa hnilobný pach bude vystupovať,lebo si počínal velikášsky.
21 Neboj sa, zem, plesaj a raduj sa,lebo Hospodin vykoná veľké veci.
22 Nebojte sa, poľná zver,lebo stepné pastviny sa rozzelenejú,lebo stromy prinesú ovocie.Figovník a vinič vydajú bohatú úrodu.
23 Synovia Siona, jasajte a tešte saz Hospodina, svojho Boha,veď dal vám spásonosný dážď,jesenný i jarný dážď ako prv,
24 takže humná budú plné obilia,lisy budú pretekať vínom a olejom.
25 Vynahradím vám roky,v ktorých žrali kobylky a chrústy,koníky i húsenice, moje veľké vojsko,ktoré som poslal na vás.
26 Jedávať budete dosýtaa chváliť meno Hospodina, svojho Boha,ktorý sa k nám tak obdivuhodne správal.Môj ľud nebude navždy zahanbený.
27 Spoznáte, že ja som uprostred Izraela,že ja som Hospodin, váš Boh, a niet iného;a môj ľud nebude navždy zahanbený.