12 Teraz však— znie výrok Hospodina —vráťte sa ku mnecelým srdcom a pôstom,plačom a nárekom!
13 Roztrhnite si srdcia a nie rúcha,vráťte sa k Hospodinovi, svojmu Bohu!Veď je milostivý a milosrdný,trpezlivý a veľmi ľútostivý,lebo mu je ľúto spôsobiť pohromu.
14 Kto vie, či sa opäť nezľutujea nezanechá za sebou požehnanie,takže bude pokrmová i nápojová obetapre Hospodina, vášho Boha.
15 Zatrúbte na roh na Sione!Vyhláste posvätný pôst,zvolajte slávnostné zhromaždenie!
16 Zhromaždite ľud, posväťte zbor,zvolajte starších, zhromaždite malé deti i dojčatá!Nech vyjde ženích zo svojej izbyi nevesta zo svojej komôrky.
17 Medzi predsieňou a oltárom nech plačú kňazi,služobníci Hospodina, a nech prosia:Ušetri, Hospodin, svoj ľud,a nevydaj na potupu svoj dedičný podiel,aby sa pohania z neho nevysmievali.Prečo by mali vravieť medzi národmi:Kdeže je ich Boh?
18 Vtedy sa Hospodin rozhorlí za svoju krajinua zľutuje sa nad svojím ľudom.