1 Keď sa však raz zmenia časy, bude vrch domu Hospodinapevný na čele vrchov a bude vyšší než pahorky.Potom sa pohrnú k nemu národy.
2 Mnohí pohania poputujúa povedia: Poďte, putujme k Hospodinovmu vrchuk domu Boha Jákobovho,aby nás učil svojim cestáma chodili sme po jeho chodníkoch.Zo Siona totiž vyjde náukaa slovo Hospodina z Jeruzalema.
3 On bude rozsudzovať medzi mnohými národmia určovať právo mocným a ďalekým národom.Potom si prekujú meče na pluhové radlicea oštepy na vinárske nože.Nepozdvihne národ proti národu meča nebudú sa už učiť vojne.
4 Každý bude sedieť pod svojím viničoma pod svojím figovníkom a nik ho nevydesí,lebo ústa Hospodina zástupov prehovorili.
5 Aj keď všetky národy chodia v mene svojich bohov,my však budeme chodiť v mene Hospodina, nášho Bohana večné veky.
6 V ten deň— znie výrok Hospodina —pozbieram, čo kríva,zhromaždím, čo je zahnanéa s čím som zle nakladal.
7 Z toho, čo kríva, urobím zvyšoka z toho, čo je zahnané, mocný národ.Hospodin bude kraľovať nad nimina vrchu Sion odteraz až naveky.
8 Ty, veža stáda, pahorok dcéry Sion,dostaví sa a vráti sa k tebe predchádzajúca vláda,kráľovstvo pre dcéru Jeruzalem.
9 Prečo teraz tak hlasno kričíš?Či nieto kráľa v tebe? Či zahynul tvoj radca,že sa ťa zmocnili bolesti ako rodičku?
10 Zvíjaj sa a tlač, dcéra Sion, ako rodička,lebo teraz musíš vyjsť z mesta a budeš bývať na poli.Pôjdeš až do Babylonu, tam budeš zachránená.Tam ťa vykúpi Hospodin z ruky tvojich nepriateľov.
11 Teraz sa však zhromažďujú proti tebe mnohé národya hovoria: Nech je znesvätenáa nech sa kochajú naše oči na Sione.
12 Oni však nepoznajú Hospodinove zámerya nechápu jeho úmysel,lebo zhromaždil ich ako snopy do stodoly.
13 Vstaň a mláť, dcéra Sion,lebo tvoje rohy zmením na železoa tvoje kopytá na bronz,takže rozdrvíš mnohé národy.Podrobíš kliatbe ich korisť pre Hospodinaa ich silu pre Pána celej zeme.
14 Teraz si však urob krvavé zárezy, zbojnícka dcéra.Dostali sme sa do obkľúčenia.Palicou budú biť po tvári sudcu Izraela.